Aké víno chutilo ostrihomskému arcibiskupovi a čo dostal mestský lekár za bezplatné ošetrovanie senátorov? V našom priereze históriou skalického vinohradníctva sa tiež dočítate, že odborníci nepochybovali o liečivých účinkoch Skalického rubínu.
SKALICA. Skaličania prišli dosť skoro na to, že stráne kopcov v okolí mesta sú veľmi vhodné na pestovanie vínnej révy. Vo väčšom rozsahu začali vysádzať vinohrady pravdepodobne už v druhej polovici 15. storočia.
Roku 1450 ostrihomský arcibiskup Dionýz Széchy povolil stavbu kostola v Skalici a súhlasil s tým, aby mesto určilo na jeho udržiavanie výnos pozemkov, ktoré boli neskôr známe ako vinohrady - Novosády.
Roku 1494 poslala Skalica Bratislave list, z ktorého je zrejmé, že organizácia jej vinohradníctva bola ešte stále v začiatkoch. Skaličania totiž písali, že už viac krát si pýtali z Bratislavy informácie k vinohradníctvu a aj tento raz prosili o odpoveď napríklad na tieto otázky: Má vinohradnícky richtár (horný), ktorého každoročne volia, a jeho prísediaci (horníci) pri nastupovaní do úradu skladať prísahu alebo nie? Ako potrestať robotníkov vo vinohradoch, keď oklamú majiteľa a neurobia dôkladne kopačku či inú prácu?
Arcibiskup obľuboval skalické a senecké
Od polovice 16. storočia, s prílivom utečencov pred Turkami, začal v meste vzrastať počet obyvateľov. V roku 1581 prideľovala radnica neobrábané pozemky za Vysokým poľom na vysadenie vinohradov (Novosády).Vtedy už začalo byť známe aj skalické víno.
Ostrihomský arcibiskup Anton Vrančič dal v roku 1571 príkaz svojmu správcovi, aby predal víno z Jura a Pezinka, ale skalické a senecké nech ponechá pre jeho potrebu.
Zamestnancov radnica odmeňovala vínom
V roku 1603 písala Skalica palatínovi Jurajovi Thurzovi, že dostala jeho list ohľadom červeného vína. Keďže sa však toho roku veľmi nevydarilo, rezervovali mu z neho len desať vedier, z toho päť vedier ako odmenu za jeho pomoc. Roku 1605 palatínovi písal Juraj Theőreők, že v Skalici je veľká úroda vína, najmä u zemanov, a že toho roku bude víno veľmi dobré a lacné.
Veľa vína sa vypilo aj v samotnej Skalici, niekedy ho bolo treba dovážať. Roku 1571 mestský úrad odsúdil literáta Andreja Borbu za to, že kúpil víno od obce Holíč a čapoval ho v Skalici bez povolenia. Mesto malo vinohrady, ktoré obrábalo vo vlastnej réžii. Na radnici býval výčap, kde sa predávalo mestské víno. Radnica odmeňovala vínom aj svojich zamestnancov, najmä pred vianočnými sviatkami.
Za krádež hrozna trest smrti
Vinohradnícke tzv. „horenské“ právo riešilo všetky spory súvisiace s vinohradmi a súdilo všetky zločiny a priestupky tu spáchané. Za krádež hrozna bol trest smrti. V roku 1616 zamenili trest smrti za pokutu 25 zlatých, v roku 1629 za pokutu 100 zlatých.
Za bitku v búde (typickom vinohradníckom domčeku) odsúdili v roku 1616 bitkára na 12 zlatých pokuty, z čoho dve tretiny pripadli sudcom a jedna tretina napadnutému.
Šesť sudov pre lekára
Pred vinobraním bývalo vždy zhromaždenie „celej obce“ (volencov), na ktorom určili dátum oberačiek a úpravy pre predaj vína.
V roku 1727 odhlasovali mestskému lekárovi šesť sudov vína ako odmenu za to, že bude zadarmo ošetrovať senátorov, notárov a v prípade potreby aj mestských chudobných.
Od polovice 18. storočia začal upadať význam vinohradníckeho práva. Väčšie previnenia patrili už pred riadny mestský súd. Vinohradníci mali na spôsob remeselníckych cechov svoje združenie Bratstvo svätého Urbana, z roku 1701 sa v Skalici zachovala „Kniha Bratstva sv. Urbana“.
Voška z Ameriky spôsobila katastrofu
Prínosom pre vinohradníctvo bolo obdobie panovania Márie Terézie a Jozefa II., ktorí viacerými opatreniami podporovali výsadbu viníc. V druhej polovici 19. storočia bol však zo severnej Ameriky dovezený do Európy škodca, voška viničová koreňová — Fyloxéra, ktorá spôsobila katastrofu, aká nemala v histórii vinohradníctva obdobu. Vyhynuli a zrušené boli postupne celé vinohrady.
S obnovou sa začalo v dvadsiatych rokoch 20. storočia, kedy vinohradníci začali pestovať odolné, ale nekvalitné odrody. Vo výsadbe kvalitných ušľachtilých odrôd pokračovali po tom, čo sa začali používať štepené sadenice na podpníky z odolného amerického viniča.
Zdravý Skalický rubín
O propagáciu skalického vína sa zaslúžil i MUDr. Pavel Blaho, ktorý mu pomáhal získať dôveru a ocenenie v zdravotných kruhoch (v Luhačoviciach, Prahe) a dokázať pozitívne liečebné účinky „Skalického rubínu“. V roku 1909 usporiadal v Skalici v rámci štvrtého roľníckeho zjazdu prvú, na vysokej úrovni zorganizovanú, výstavu vína.
Autor: Archív
