SENICA. Podivuhodný voz Boží - tento názov autobiografie Štefana Pilárika inšpiroval tvorcov Záhoráckeho divadla k vytvoreniu novodobého hudobno-dramatického mystéria – divadla duše.
V scenári sa prelínajú dve textové roviny – reč anjelov a Hospodina (v záhoráckom nárečí) a Pilárikove texty (výňatky Sors Pilarikiana v barokovej slovakizovanej češtine). Samotnej inscenácii predchádza slovný príhovor, v ktorom je divák vsadený do kontextov doby a presahov do doby súčasnej.
Medzi príhovormi zaznie i prednáška od doc. Miloša Kovačku: „Pilárik – kontexty diela.“ Následný dej mystéria sa odvíja od udalostí z roku 1663, kedy bol Pilárik na čas odvlečený do tureckého zajatia.
Hudba k predstaveniu je inšpirovaná protestantským chorálom, na dvoch miestach zaznieva pôvodný chorál Martina Luthera, ktorého melódiu Pilárik vo svojom texte odporúča v prípade hudobnej interpretácie jedného zo záverečných spevov.
Zámerom autora hudby je, aby hudobné médium pôsobilo na diváka takmer autenticky barokovo. Inšpiráciou boli aj texty piesní z Tranovského kancionálu Citara Sanctorum a text žalmu, ktorý nachádzame ako pamiatku po tureckých nájazdoch na Trenčianskej mestskej veži .
Druhou hudobnou rovinou sú turecké hudobné a textové motívy. V úvode k predstaveniu zaznie nečakane po turecky hlavná veta koránu, ktorá súznie s Pilárikovým vnímaním Turkov nie ako „zlého národa“ ale ako vyvoleného nástroja božieho trestajúceho zem Uhorskú za jej previnenia voči Bohu a jeho desiatim prikázaniam.
Celé predstavenie je následne rozdelené do desiatich obrazov, pri ktorých aktéri – 4 archanjeli – symbolicky trestajú Pilárika za hriechy krajanov a pre svoj trest postupne nastroja 10 Turkov. Okrem uvedeného tureckého motívu zaznieva v predstavení aj ďalší – motív tureckej uspávanky Atem tutem men seni (Hajaj búvaj môj synáčik), ktorá hudobne komentuje naturistický Pilárikov opis vraždenia nevinných detí.
Po výtvarnej stránke je predstavenie Podivuhodný voz boží skutočným divadelným vozom, ktorého kolesá ako božie mlyny odvíjajú pred divákom boží trest. Kostýmy anjelov sú akoby z iného sveta, ktorý sa prišiel pozrieť na ten náš a očami spevákov, ktorí prechádzajú počas úvodnej piesne cez chrám, akoby hodnotili čo všetko sa to tu za toho tri a pol storočia zmenilo.
Na naštudovaní diela sa nemalou mierou podieľali členovia a spolupracovníci Záhoráckeho divadla a členovia ECAV v Senici, predovšetkým kantorka a organistka Anna Rýzková. Premiéra predstavenia sa uskutoční v nedeľu 1. septembra 2013 o 15 hod v kostole ECAV v Senici.
Autor: ZD
