Dedinka, ktorá svojím historicko-spoločenským významom pretromfne hociktoré mesto. Neodmysliteľná súčasť Myjavskej pahorkatiny, ukrytá v údolí potoka Vrbovčianka na úpätí Bielych Karpát. Čo krok – to turistická značka. To je Sobotište.
SOBOTIŠTE. Odhliadnuc od množstva okolitých cyklotrás, samotný intravilán ponúka veľmi pútavú prechádzku. Náučný chodník osloví nielen milovníkov turistiky, ale i histórie a národných tradícií.
Napriek svojmu významu bolo Sobotište z hľadiska turistiky dlho hluchým teritóriom. Tento fakt nedal spávať miestnym nadšencom, predovšetkým z radov turistov. Dali hlavy dohromady a behom krátkej doby prišlo k výrazným zmenám. Od roku 2003 sú všetky turistické trasy značené pásovým turistickým značením, podľa náročnosti úsekov sú zastúpené všetky základné farby.
Samuel Jurkovič a Štúrovci
Od 16. storočia sa Sobotište rozvíjalo ako mestečko s jarmočným právom, pričom najväčšieho rozmachu dosiahlo za panovania Nyáryovcov. Dôležitým historickým zlomom bol v roku 1546 príchod Habánov do obce.
Títo sa po vybudovaní Habánskeho dvora – akéhosi svojho sídliska s osobitou organizáciou spoločenského života vychádzajúcou z ich vierovyznania, venovali výrobe keramiky, nožiarstvu, garbiarstvu a iným remeslám. Zaoberali sa tiež poľnohospodárstvom, tkáčstvom, vinohradníctvom, uhliarstvom a pastierstvom.
V polovici 18. storočia tu bola vlnárska manufaktúra založená práve grófom Nyárym. Habáni svojou kultúrou výrazne ovplyvnili život kraja, ale neboli to len oni, kto sa podpísal pod rázovitosť spoločenského a hospodárskeho života Sobotišťa.
V obci, ktorá má v súčasnosti 1600 obyvateľov, žilo v roku 1831 až 4854 ľudí. V tom samom roku sem prišiel učiteľ Samuel Jurkovič, ktorý tu o štrnásť rokov neskôr na družstevnom základe založil Gazdovský spolok, čím vyvrcholila jeho snaha pomôcť ubiedenému dedinskému ľudu.
Tento nesmierne vzdelaný človek sa zúčastňoval každej významnejšej akcie v slovenskom národnom hnutí a napriek vekovému rozdielu ho štúrovci považovali za svojho priateľa. Stýkal sa so všetkými významnými osobnosťami národného hnutia 19. storočia - Ľudovítom Štúrom, Jánom Franciscim, Jozefom Miloslavom Hurbanom, Michalom Miloslavom Hodžom, Jánom Kalinčiakom, Augustom Horislavom Škultétym, Štefanom Markom Daxnerom a inými.
Láska Aničky a Miloslava
Jeho najmladšia dcéra Anna sa stala manželkou Jozefa Miloslava Hurbana, evanjelického farára v neďalekom Hlbokom, kde sa na jeho fare v roku 1843 rozhodlo o uzákonení slovenského celonárodného spisovného jazyka. Kultúrnej verejnosti je Sobotište známe ako kolíska Slovenského národného divadla nitrianskeho s prvou ženskou herečkou, ktorou nebol nik iný než práve Anička Jurkovičová.
Na počesť zakladateľa sobotištského divadla bola pre ochotnícke divadlá zriadená putovná cena "Strieborný veniec Samuela Jurkoviča" a cena "Aničky Jurkovičovej" za najlepší ženský ochotnícky herecký výkon. Samuel Jurkovič pod vŕškom Savarka v chotári obce vyčistil zanedbaný prameň, odvodnil močiar a upravil celé okolie, kde spolu s členmi Gazdovského spolku v roku 1845 vysadil sto šesťdesiat líp – symbolov Slovanov. Prameň na počesť dcéry nazval Aničkina studnička. Práve toto miesto je jednou zo zastávok krásneho náučného chodníka.
Deväť skvostov
Aj tak by sa dal stručne nazvať náučný chodník, ktorý vedie cez Sobotište. Jeho dĺžka je 2,5 km a dá sa prejsť ľubovoľným smerom.
Oficiálne prvé informačné miesto je na miestnom námestí, kde sa dozvedáme o histórii obce. Vďaka unikátnemu priečeliu sa nedá prehliadnuť bývalá budova židovskej školy, ktorá dnes slúži ako lekáreň. Pôvodný renesančno-barokový kaštieľ z roku 1636 je hlavnou fasádou rovnako orientovaný do námestia. V súčasnosti je sídlom obecného úradu, knižnice a Múzea Samuela Jurkoviča.
Druhou zastávkou je stanovisko nazvané Usadenie Habánov. V bezprostrednej blízkosti informačnej tabule stojí starý habánsky mlyn, zvonica, kľúčiareň a niekoľko pôvodných habánskych domov. Od Habánov sa dostaneme po Gazdovský spolok, úlohou ktorého bolo oslobodiť miestnych obyvateľov od úžery a pijanstva.
Typickým pre tento región bolo aj ovocinárstvo. V Sobotišti bolo niekoľko páleníc a vlastnili ich prevažne miestni Židia. Dnes stojí iba jedna, oficiálna, ktorá je štvrtou zastávkou náučného chodníka.
Piatou je Potok Teplica, nazývaný aj Vrbovčianka či Malina. Názov vodného toku je častým sporom Sobotišťanov, v novších mapách sa uvádza ako Teplica. O jeho dravosti sa presvedčilo mnoho generácií, posledná veľká povodeň bola 6. júna 1902.
Šiestou zastávkou je katolícky kostol, ktorý dal v rokoch 1635-1637 gróf Nyáry vystaviť v goticko-byzantskom slohu. Nad jeho vchodom je latinský nápis Ži a nechaj žiť a erb rodu Nyáry.
Neodmysliteľnou súčasťou Sobotišťa bola židovská obec. Pri múre židovského cintorína, jedného z posledných viditeľných pamätníkov bohatej histórie tunajšej židovskej obce, sa ocitneme počas siedmej zastávky. Židovská štvrť mala vlastnú školu, synagógu a byt pre rabína. Deportácia židovských občanov začala na jar roku 1942. Po druhej svetovej vojne sa z nich do Sobotišťa nikto nevrátil.
Spomínaná Lipnica – Savarka je ôsmou zastávkou náučného chodníka. Každá lipa tu dostala meno osoby, ktorá ju zasadila, alebo bola pomenovaná podľa srdcu blízkej osoby toho, kto ju sadil. Údajne sa tu vyskytuje niekoľko mien známych frajeriek či mileniek.
Posledným informačným miestom je zastávka pri evanjelickom kostole. Stavba má jednoduchý obdĺžnikový pôdorys. Štíhlu vežu projektoval Milan Harminc a bola postavená v roku 1909. Vedľa fary sa nachádza bývalá evanjelická škola, v ktorej okrem Samuela Jurkoviča učil aj Ján Šulek, národovec a spisovateľ.
Turistov ako maku
V obci a okolí sa dá absolvovať nejeden pekný turistický víkend. Cez Sobotište prechádza čerená značka – takzvaná Záhorácka magistrála. Turistický život sa dotýka snáď každej organizácie v obci. Niet divu, veď je väčší než dedinka sama.
Veža evanjelického kostola, v ktorom si Jozef Miloslav Hurban bral Aničku Jurkovičovú.
FOTO: INGRID SOCHOROVÁ
