SKALICA. Ján Havlík bol bohoslovec Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul a mal by byť prvým blahorečeným z regiónu Záhoria.
Ján Havlík, ktorého v rodnom kraji všetci poznali ako Janka, sa narodil v roku 1928, po maturite mal nastúpiť na štúdium teológie na Bohosloveckej cyrilometodskej fakulte v Bratislave. Pre protináboženské tendencie v spoločnosti to však nemohol urobiť a vstúpil ako kandidát vincentínov do noviciátu v Ladcoch.
V barbarskej noci vincentínov z 3. na 4. mája 1950 bol spolu s ostatnými novicmi násilne vyvezený z Apoštolskej školy do preškolovacieho ústavu v Kostolnej a následne poslaný na nútené práce na stavbu Priehrady mládeže do Nosíc. Po prepustení odišiel do Nitry, kde popri zamestnaní pokračoval v teologickom štúdiu a formácii. V októbri 1951 ho ŠTB zatkla. J
eho vyšetrovacia väzba spolu s mučením trvala 15 mesiacov. Vo februári 1953 sa konal v Nitre súdny proces v kauze Štefan Krištín a spol. a Jána Havlíka v rámci neho odsúdili za velezradu na 10 rokov. Výkon trestu začal v uránových baniach v jáchymovskom tábore Rovnosť. V priebehu týchto 10 rokov vystriedal viacero pracovných táborov.
Koncom leta 1958 bol druhýkrát obžalovaný pre misijnú službu spoluväzňom a dostal rok väzby navyše. Lenže jeho zdravie následkom fyzického a psychického týrania už bolo v roku 1960 natoľko chabé, že ho poslali do väzenského lazaretu. V októbri 1962 ho s podlomeným zdravím prepustili na slobodu. Zomrel 27. decembra vo veku 37 rokov na ulici opretý o popolnicu.
Blahorečenie alebo beatifikácia je proces, ktorý predchádza v katolíckej cirkvi vyhláseniu konkrétnej osoby za blahoslavenú/blaženú, pričom sa podrobne skúma jej život, postoje a skutky. Základom blahorečenia sú najmenej dva zázraky, ich pravdivosť skúma regionálnym biskupom vymenovaná komisia.
Proces blahorečenia môže prebiehať dvoma spôsobmi cestou martýria alebo cestou hrdinských cností. Po uzavretí prvej, diecéznej fázy procesu je prípad s celou dokumentáciou posunutý do Ríma, kde sa začína druhá, rímska fáza.
