SKALICA. Sviatkom populárneho Skalického trdelníka bude v sobotu v Skalici deviaty ročník podujatia Trdlofest. Jeho súčasťou bude opäť pokus o upečenie najdlhšieho trdelníka na svete. Vo Františkánskej záhrade nebude chýbať ochutnávka trdelníkov od viacerých výrobcov, súčasťou festivalu budú vystúpenia hudobníkov, tanečníkov, ale aj otvorenie letnej turistickej sezóny a množstvo sprievodných akcií.
Zatiaľ najdlhší Skalický trdelník meral 199, na Trdlofeste ho upiekli vlani. Aj keď to vyzeralo tak, že dlhší sa už upiecť ani nedá, šéf občianskeho združenia Skalický trdelník Ľudovít Bránecký hovorí, že na trdle je ešte stále rezerva niekoľkých centimetrov. Rekordnú dĺžku tak Skaličania môžu podľa neho dosahovať ešte pár rokov.
Skalický trdelník je koláč z jemného cesta s vlašskými orechmi, jeho výroba má tradíciu od konca 18. storočia. Cesto sa natáča na drevenú tyč – trdlo, ktoré sa potom obracia nad ohňom. Koncom roka 2004 vzniklo v Skalici občianske združenie Skalický trdelník, ktorého hlavným cieľom je udržanie tradície pôvodnej výroby trdelníka na otvorenom ohni.
Originálnu výrobu a pečenie trdelníka možno vidieť v zrekonštruovaných priestoroch Františkánskeho kláštora v centre Skalice. V októbri 2007 získal Skalický trdelník ako prvý slovenský výrobok ochranné zemepisné označenie registrované Európskou komisiou.
Podľa zachovanej legendy recept na trdelníky priniesol do Skalice kuchár grófa, básnika a spisovateľa Jozefa Gvadányiho, ktorý žil v Skalici v rokoch 1783 – 1801. Prvým zachovaným písomným dokumentom o Skalickom trdelníku je rukopis maďarského básnika Gyulu Juhásza, ktorý v Skalici pôsobil na miestnom gymnáziu.
V období socializmu trdelníkovú tradíciu udržiavalo niekoľko skalických rodín, až približne v roku 1980 začali sladkú špecialitu vyrábať aj Západoslovenské pekárne, prevádzka Skalica. Po novembri 1989 sa začali vyrábať mnohé napodobeniny Skalického trdelníka, situáciou sa preto začalo zaoberať Mestské zastupiteľstvo v Skalici.
V roku 2005 sa stal Skalický trdelník chráneným výrobkom na území Slovenskej republiky, o dva roky neskôr bol zapísaný aj do registra chránených zemepisných označení Európskej únie.
