SENICA. Ani sychravé počasie neodradilo viac ako štyri desiatky dobrovoľníkov od účasti na brigáde, na ktorú opäť pozval KOZEL (Klub ochrancov zelene) zo Senice.
Výsledkom ich práce je 110 zasadených mladých čerešní rôznych odrôd a jedna odroda višne, ktorými doplnili stromoradie z roku 1956 na Pánskej ceste v Čáčove.
Malí aj veľkí čerešňoví fanúšikovia
Čerešňová aleja ožila nadšencami rôznych ročníkov. Vekový rozdiel medzi najmladším a najstarším účastníkom brigády bol viac ako 65 rokov.
Pamätníci prezradili, že cesta dostala názov podľa polí, ktorým sa hovorilo Pánske. Okrem Seničanov a Čáčovanov prišli pomôcť i dvaja brigádnici z Bratislavy a dvaja z Českej republiky - Břeclavi a Třebone. Organizátori všetkých počastovali kapustnicou.
„Aby nám práca šla rýchlejšie od ruky, vykopanie jám sme zabezpečili vopred. Prvá skupina ľudí najskôr pozatĺkala do výsadbových jám kotviace koly, medzitým bol upravovaný a mykorhíznym prípravkom ošetrený koreňový systém stromčekov, ktoré ďalšie skupinky ľudí následne vysádzali do mokrej pôdy a uväzovali o pripravené kolíky. Po výsadbe všetkých stromov dorazila na miesto cisterna s vodou pre zálievku a hneď za ňou vlečka so štiepkou pre mulčovanie,“ popísala spoločnú prácu Danka Ševčíková, podpredsedníčka občianskeho združenia KOZEL.
Stanislav Matula z Čáčova sa ujal úpravy koreňov i koruniek a svoje skúsenosti s trpezlivosťou odovzdával i ostatným zvedavým brigádnikom.
Úprava koreňov a koruniek.
Pomáhali aj najmenší.
Ľudia musia dovoliť stromom vyrásť
Pánska cesta je dlhá asi dva kilometre a odjakživa ju lemovali ovocné stromy. Do povedomia ľudí sa najviac dostali práve čerešne. Postupom času ich zostalo len málo a už aj tie potrebujú ošetrenie.
„Rozhodli sme sa prinavrátiť charakter Pánskej ceste a znovu sem povysádzať čerešne, aby tu tieto romantické stromy zostali aj pre ďalšie generácie. Čerešne a vlastne všetky ovocné stromy sa z našej tradičnej krajiny vytrácajú, čo je ďalší dôvod. Aleje sú zároveň dôležitým krajinotvorným prvkom, spĺňajú veľa funkcií, najmä ekologických. Prioritou nášho združenia je klásť dôraz na význam alejí a celkove na ochranu zelene,“ vysvetlila zámery a dôvody pre danú aktivitu podpredsedníčka združenia.
A prečo prišli sadiť stromy ostatní? „Preto, lebo Pánska cesta sa mi páči a mám veľmi rád čerešne,“ odpovedal jeden z najmladších účastníkov. Viacerí sa vyjadrili, že dôvodom je práve tradícia čerešní v tejto lokalite a chcú, aby sa obnovila.
Alebo jednoducho prišli pomôcť kamarátom v dobrej veci. „Nie je mi ako Čáčovanovi ľahostajné, ako to tu vyzerá. Chodievam sem s deťmi na korčuliach a na bicykloch, chcem, aby to tu bolo pekné,“ vyjadril sa mladý otecko.
Ďalší brigádnik si zaspomínal: „Kedysi dávno, ako deti, sme do aleje chodili na čerešne a chceli by sme aj teraz a samozrejme v budúcnosti. Keď som sem ako dieťa chodil ja, možno sem raz budú chodiť aj moje deti.“ V neposlednom rade zavážila samotná myšlienka podujatia: „Je to veľmi pekná akcia a myslím si, že by sa podobných aktivít malo robiť viacej.“
Slavomír Bučák zo združenia PRO Čáčov, ktoré prijalo pozvanie KOZLA k uskutočneniu dobrého nápadu a ochotne mu pomohlo, povedal: „ Keď sa všetko podarí, vznikne krásna panoráma. Snáď ľudia nebudú zlí a dovolia týmto stromom vyrásť.“
Aby sa počas májov malo pod čím bozkávať
Brigáda na Pánskej ceste bola úspešným pokračovaním viacerých dobrovoľníckych „čerešňových“ aktivít .
„Keď sme v minulom roku začínali s obnovou čerešňovej aleje za IBV JUH, mali sme veľa reakcií. Nadšených aj pochvalných, ale aj pochybovačných o našom zámere. Medzi tými, ktoré nás vyzvali k ďalšej činnosti, dominovali podnety na obnovu čerešňovej aleje na Pánskej ceste v Čáčove. Bolo nám to sympatické, pretože táto myšlienka je zaznamenaná i v zápisnici ustanovujúcej schôdze nášho združenia, čím chceme povedať, že s jej realizáciou sme rátali od chvíle, kedy KOZEL prišiel na svet,“ vyjadrila sa Danka Ševčíková. Podotkla, že atmosféra na brigáde bola skvelá a ľudia spontánni – netajili, že majú z výsadby radosť.
Súčasťou aktivít bude aj orezanie starých čerešní na Pánskej ceste, ktoré vykoná arborista Jakub Kováč zo Stupavy. Ako prezradila Danka Ševčíková, arboristika je srdcovou záležitosťou združenia. „Chceme dostať do povedomia ľudí, že nie každý sa môže starať o stromy či ošetrovať zeleň, ale treba k tomu aj určité vedomosti.“
Keďže si čerešňoví nadšenci sľúbili, že vysadia až 150 stromov, aby dodržali slovo, v jeseni budú s výsadbou na Pánskej ceste pokračovať. „Nepredpokladali sme, že bude taký veľký problém zohnať požadované množstvo čerešní, oslovovali sme záhradníctva v okruhu 150 kilometrov, bohužiaľ neúspešne. Vďaka Zoltánovi Lovászovi od Komárna však všetko dobre dopadlo a už teraz sme dohodnutí na jesennom dodaní a vysadení zostávajúcich stromčekov, ktoré sa už pre jarnú výsadbu zohnať nepodarilo,“ vysvetlila podpredsedníčka KOZEL.
Zdôraznila však, že si vážia pomoc každého jedného človeka, ktorý aktivitu podporil, neopomenula ani senických poľnohospodárov. „Na Pánskej ceste po nás zostalo 110 mladučkých čerešní, pre ktoré si želáme, aby sa čo najlepšie ujali, aby neboli terčom hlúpych nápadov a aby sa pod ich voňavými korunami mohli v budúcnosti prechádzať deti, či vnúčatá tých, ktorí ich dnes v dobrej viere zasadili,“ uzavrela Danka Ševčíková.
Brigádnici neskrývali radosť zo zasadených stromčekov.
ODBORNÍCI DOBROVOĽNÍKOM FANDIA A POMÁHAJÚ
Pôvodné odrody
Ešte v začiatkoch obnovy čerešňovej aleje za IBV Juh sa KOZEL obrátil na Antona Juriša, dlhoročného pedagóga zo Strednej záhradníckej školy v Piešťanoch, ktorý sa ochotne podujal pomáhať dobrovoľníkom. Minulú jeseň s ním zasadili do aleje niekoľko štepených a niekoľko neštepených čerešní. V januári odobrali vrúbliky z čerešní, ktoré si uchovali, aby ich napokon niekoľkými spôsobmi transplantovali do mladých vysadených drevín.
„Kvalita vhodných vrúblikov, ktoré sme v zime na starých stromoch hľadali dosť ťažko, nebola najlepšia, no pre praktické cvičenie pod vedením pána Juriša nám poslúžili vynikajúco. Ak sa vrúble prijmú, bude to pre našu prácu obrovské povzbudenie. Ak nie, budeme tvrdohlavo uskutočňovať ďalšie a ďalšie pokusy,“ popisujú členovia združenia s tým, že pri obnove aleje chcú preferovať pôvodné odrody, ktoré vyžadujú minimálnu starostlivosť a vykazujú vyššiu odolnosť i životnosť, než moderné odrody zo sortimentu dnešných záhradníctiev.
„Našou snahou a cieľom je zachovanie pôvodného genetického materiálu pre množenie a zachovanie starých odrôd. Ak sa o toto nepokúsime, staré odrody našich čerešní zmiznú v nenávratne,“ vysvetlili.
Plot prispôsobia stromu
Senicu, v rámci projektu Obnova aleje Pánska cesta, navštívili aj arboristi. Ošetrenie starých stromov dobrovoľníci s dôverou zverili do rúk skúseného Jakuba Kováča, člena organizácie ISA Slovensko, ktorá slovenských arboristov zastrešuje. Stretávali sa s ním už minulý rok pri obnove čerešňovej aleje na juhu Senice. Tento krát do Senice priviedol aj svojich dvoch kolegov, Martina Bellu a Ivana Klasa, všetci traja sú zo Stupavy.
„Ukázali sme im stromy v našom meste, aj starú aleju za IBV Juh, kde sme sa znovu stretli s ľuďmi, ktorých dom tesne susedí s alejou. Domáci práve riešili čo s čerešňou, ktorú majú na hranici pozemku, pretože tu idú stavať murovaný plot. Títo ľudia majú v pláne prispôsobiť plot stromu. Dali najavo, že by chceli urobiť zásahy na čerešni ohľadom jej bezpečnosti. Jakub sa s nimi dohodol, že strom príde ošetriť sám.
„Je to človek s nádherným vzťahom k prírode, to sa dnes len tak nevidí,“ vyjadrila sa na adresu ochotného arboristu Danka Ševčíková. Okrem trpezlivej práce na stromoch arboristi na Pánskej ceste symbolicky zasadili ďalšie dve čerešne, ktoré sa stali súčasťou mladého stromoradia.
Združenie KOZEL arboristike veľmi fandí. „Neustále sa o stromy zaujímame, sledujeme procesy, ktoré po orezoch na nich vznikajú. Vieme, že neodbornými zásahmi na stromoch sa často krát narobí viac škody ako osohu,“ uzavrela jeho podpredsedníčka.
INGRID SOCHOROVÁ
Arboristi. FOTO: DANKA ŠEVČÍKOVÁ
