ŠAŠTÍN-STRÁŽE. Konfederácia politických väzňov (KPV) usporiadala v priestoroch kláštora rádu saleziánov stretnutie pri príležitosti dnešného Dňa nespravodlivo stíhaných. Na spomienke sa zúčastnila viac ako stovka bývalých politických väzňov, členov rádu a ich príbuzných.
Saleziánsky dom v Šaštíne bol v tzv. barbarskej noci premenený na centralizačný kláštor pre 262 saleziánov násilne vyvezených zo všetkých rádových domov na Slovensku, okrem ich predstavených, ktorí boli v internačnom kláštore v Pezinku. V noci z 24. na 25. apríla 1950 boli zo Šaštína vyvezení do centralizačného kláštora v Podolínci.
"Rehoľných bratov povolali na nútené práce, mladí klerici a bohoslovci nastúpili na stavbu Priehrady mládeže a do pomocných technických práporov, čím boli oddelení od kňazov. Viacerým klerikom sa podarilo utiecť za kňazstvom do zahraničia, ďalší dokončili štúdiá tajne a boli i tajne vysvätení," uviedol organizátor spomienky Ivan Sandtner z KPV.
Podujatie dnes začalo omšou v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie a pokračovalo pietnymi spomienkami pri pamätnej tabuli saleziána Titusa Zemana a pri pamätnej tabuli s menami 45 saleziánov väznených v rokoch 1950-1989.
Historické okolnosti Akcie Kláštory objasnil historik Róbert Letz a so svedectvami vystúpili aj priami účastníci Akcie K v Šaštíne saleziáni Štefan Šilhár, Ján Malženický, Anton Srholec, Ján Tocký.
Dnes 83-ročný Tocký povedal, že do Šaštína sa nevracia s pocitom zatrpknutosti. Aj on po skúsenostiach s internáciou v roku 1952 utiekol do zahraničia, kde pôsobil až do roku 1992, keď sa vrátil na Slovensko.
Okolnosti jeho odchodu boli dramatické, v "jeho" skupine bola, ako povedal, aj rodina perzekvovaného Františka Šubíka, básnika píšuceho pod menom Žarnov, a tiež lekára, ktorý ako člen medzinárodnej komisie, skúmajúcej zločin v Katyňskom lese, bol za svoje svedectvo komunistickým režimom väznený a bol adeptom na rozsudok smrti.
