HOLÍČ. Miniatúrne domy, kostoly, chalúpky, mlyny, mašinky. Stromy a vežičky, studne, lávky, okienka. Do posledného detailu vypracované makety budov, strojov či prostredia, v ktorom žili a žijú ľudia.
Človek sa pri pohľade na ne cíti ako Gulliver na ostrove Liliput. Ešteže pomedzi tieto verné minikópie nebehajú maličkí ľudkovia, to by všetko bolo až príliš dokonalé.
Ako takmer každého malého chlapca svojej doby, zaujímali aj Jozefa Kuruca modely železnice, lietadiel, lodí. Už na prvom stupni základnej školy navštevoval modelársky krúžok v rodnom Trenčíne, kde získaval cenné skúsenosti a začal stavať prvé modely.
Tie na úplnom začiatku boli z plastu, bežne dostupné v modelárskych a hračkárskych obchodoch. Boli spravidla našej alebo východonemeckej výroby.
„Jeden model stál od deväť do tridsaťtri korún československých,“ spomína s úsmevom Jozef Kuruc.
Modelovaniu sa venoval aj v rokoch dospievania. Po dvojročnej vojenčine prišla rodina, deti a nádejný modelár od svojej záľuby na niekoľko rokov upustil. No na koníček z detstva nezabudol.
Koncom 90-tych rokov začína Jozef Kuruc vyrábať vlastné modely. Prvou lastovičkou je maketa železničnej stanice v Stupave, kde ako strojvodca pravidelne jazdil s nákladnými vlakmi.
Modely motorového rušňa 742039-1 (T466.2), motorového vozňa 810065 (M 152.0), parného rušňa 310 a iných „mašiniek“ mu rovnako pripomínajú toto obdobie. V železničnej spoločnosti Carbo Bratislava pracuje ako rušňovodič od ukončenia strednej školy dodnes.
Osudové mesto
Dôležitým medzníkom v modelárskej činnosti Jozefa Kuruca bolo jeho presťahovanie sa na sever Záhoria, do Holíča.
„Tu som počas prvých troch rokov objavil a spoznal mnoho krásnych kultúrnych a historických pamiatok. Samozrejme, chcel som ich zvečniť v podobe makiet či modelov. Moja práca začala pri Loretánskej kaplnke v roku 1999,“ vyznáva sa svojmu trvalému bydlisku Jozef Kuruc.
Nasledoval Mestský úrad – niekdajší Obecný dom a Vodný mlyn. Formou makiet vytvoril aj strážnu mýtnu vežu zo 14. storočia, pohrebisko a sídlo Slovanov neďaleko Kopčian z 10.storočia a kostol svätej Margity Antiochijskej, jedinú zachovalú pamiatku z čias Veľkej Moravy.
Všetky svoje modely venoval Mestskému múzeu v Holíči, kde sú inštalované v priestoroch Holíčskeho zámku . V expozícii sa taktiež nachádza maketa rodného domu Jaroslava Prílučíka, zakladateľa múzea.
Nechýbajú ani makety všetkých miestnych kostolov či budovy rímsko-katolíckej školy. Jednou z najväčších je Cisársko-kráľovský žrebčín v Kopčanoch.
Po ňom prišla na rad maketa ďalšej z barokových pamiatok – Tereziánskej sýpky v Holíči. Dejovo rovnako zapadá do obdobia vládnutia Márie Terézie a jej manžela Františka Štefana Lotrinského, za panovania ktorých mesto Holíč dosiahlo veľkého rozmachu aj v hospodárstve.
Najpriestrannejšou stále zostáva zmenšenina Holíčskeho zámku – letného sídla Habsburgovcov, s priľahlými bastiónmi, záhradnými parkmi a vodnou priekopou. Jej zhotovenie Jozefovi Kurucovi trvalo celý rok a osem mesiacov.
Pri výrobe modelu Cisársko-kráľovského žrebčína v Kopčanoch.
Detaily modelu.
Hotový model ...
... a skutočný c. k. žrebčín v Kopčanoch. Plechová hospodárska budova tam za čias Františka Štefana Lotrinského nebola.
FOTO: INGRID SOCHOROVÁ, ARCHÍV ŽREBČÍN KOPČANY
Srdcom železničiar
Pri príležitosti 120. výročia sprevádzkovania železničnej trate Holíč – Hodonín v roku 2011 vznikla maketa železničnej stanice v Holíči.
„Podľa dobovej kroniky bola trať medzi Holíčom a Hodonínom otvorená 16. mája 1891. V októbri toho istého roku sa začalo jazdiť aj na trati z Devínskej Novej Vsi do Holíča nad Moravou, cez Skalicu na Slovensku až do Veselí nad Moravou,“ priblížil modelár.
Návštevníci osláv a výstavy mali vďaka jeho makete možnosť vidieť, ako vyzerala budova železničnej stanice v Holíči v roku 1902. Jozef Kuruc predstavil tiež svoje modely najstarších mašiniek, vyrábaných v Rakúsku od roku 1879.
Každá maketa v presnej mierke
Zatiaľ poslednou maketou milovníka modelárstva a histórie je verná kópia holíčskej požiarnej zbrojnice, ktorá bola v roku 2012 súčasťou výstavy okresných hasičov.
„Výroba akéhokoľvek modelu vôbec je časovo veľmi náročná, trvá minimálne tri mesiace,“ podotkne modelár. Unikátna je maketa dreveného veterného mlyna.
„Medzi najnáročnejšie modely patria aj také, ktoré sú zároveň funkčné,“ vysvetľuje Jozef Kuruc.
„Model tohto mlyna sa otáča okolo svojej osi ako pôvodná stavba, pretože v mlyne sa dalo mlieť za každého smeru vetra. Lopatky veterného kolesa sú pod určitým uhlom a pri pôsobení sily, vetra, sa roztočia. Priamo na hriadeli veterného kolesa je umiestnené palcové koleso, ktoré poháňa cez ozubený priechod mlynský kameň a otvorom v strede sa privádza obilie, ktoré tento kameň drví na múku.“
Samotnej realizácii makety alebo modelu predchádza nevyhnutná obhliadka miesta, niektoré náčrty – ak nie sú k dispozícii pôvodné plány –prípadne kompletné nameranie a zakreslenie stavby. Dôležité je aj jej odfotenie so všetkými detailmi. Každá maketa Jozefa Kuruca je vyhotovená v presnej mierke.
A čo všetko k svojej mravčej práci potrebuje? „Materiály na výrobu makiet používam rôzne, od plastových doštičiek, dreva, sololitu až po tvrdený papier. Moja modelárska výbava zahŕňa ostré skalpely, nožíky, pilníky, štetce, brúsky, brúsne papiere, spony, upínadlá, držiaky, lupienkové pílky, lepidlá, farby a množstvo ďalších pomôcok a náradí.“
Šťastná životná filozofia
Výnimočný človek - ľudomil, ochotný pomôcť, pochopiť, podporiť. Aj takýmito slovami charakterizujú Jozefa Kuruca ľudia z jeho okolia.
„Okrem modelovania je mojou veľkou záľubou aj hudba. Sprevádzam deti na gitaru v holíčskom centre voľného času. Chcem zužitkovať všetko, čo som sa za päťdesiatosem rokov svojho doterajšieho života naučil. Popri práci, ktorá nie je jednoduchá, vyžadujú si aj moje záľuby stabilný, vyrovnaný spôsob života, ktorý vďaka svojej Olinke aj mám,“ nezabudne Jozef Kuruc vyzdvihnúť tolerantnú partnerku, ktorá má pre jeho koníčky obrovské pochopenie.
Za prácu s deťmi a mládežou bez nároku na finančnú odmenu, rovnako ako aj za venovanie svojich makiet múzeu, získal Jozef Kuruc cenu za filantropiu.
A čo ho vedie k vytváraniu miniatúr, ktoré raz pripomenú ďalším generáciám našu súčasnosť a vlastne i minulosť?
„Rovnako ako je v nenávratne preč doba jednoduchých nástrojov, odevov, zámkov, kráľov a poddaných, takisto bude v nenávratne preč doba, ktorú žijeme, nech je akokoľvek počítačová. Zostanú len veci, ktoré môžu veľa pripomenúť. Možno medzi nimi budú aj moje makety.“
