HOLÍČ. Ak dostanete alebo budete odosielať list či pohľadnicu, všimnite ti poštovú známku. Onedlho na nej možno spoznáte holíčsku pamiatku. V sérii s názvom Technické pamiatky sa objaví modro-fialový motív veterného mlyna v Holíči.
Podľa emisného plánu Slovenskej pošty vyjde známka budúci mesiac. Pri tejto príležitosti pripravuje mesto Holíč v spolupráci s miestnym klubom filatelistov jej slávnostnú inauguráciu, ktorá sa bude konať 26. apríla približne o 13.00 v areáli veterného mlyna.
Filatelisti využili zriedkavú príležitosť
„Celá iniciatíva vyšla od samotných filatelistov, ktorí spolupracujú so Slovenskou poštou a mesto ich aktivity už tradične podporuje,“ povedala vedúca oddelenia kultúry a športu Mestského úradu v Holíči Hana T. Galková.
Ako povedal predseda Slovenského klubu filatelistov v Holíči Zdeněk Švejcar, návrhy podávajú vždy. „Konkurencia je veľká. Každý región má významné pamiatky, ktoré sa snaží dostať na známku.“
Holíčski filatelisti využili, že do emisného plánu pre tento rok bola zaradená séria technických pamiatok, čo podľa predsedu klubu nebýva často. „Veterný mlyn v Holíči je jediným zachovaným mlynom na Slovensku. Dokonca je aj čiastočne funkčný.“
Autorom výtvarného návrhu známky, ako i jej rytcom je Ľubomír Žálec. Vychádzal pri ňom z maľby pôvodnej podoby veterného mlyna od miestneho amatérskeho výtvarníka Ota Kroupu. „Pána Kroupu sme pozvali na inauguráciu, kde budú aj jeho maľby,“ prezradil Zdeněk Švejcar.
Známka s veterným mlynom bude mať nominálnu hodnotu 0,45 eura a Slovenská pošta ju plánuje vydať v náklade jeden milión kusov. Spolu s ňou vyjde obálka prvého dňa vydania, ktorá je určená pre zberateľské účely.
Známka s kaplnkou je dnes vzácnosťou
Holíč sa objavil ešte na jednej známke, a to v roku 2005 v sérii Slovensko. Zobrazená je na nej loretánska kaplnka. Výtvarný návrh motívu pochádza od akademického maliara Igora Bencu a vychádza z pôvodných návrhov holíčskych filatelistov. V ten deň vyšiel aj poštový lístok so známkou, na ktorej je holíčska fajansa.
Známka s loretánskou kaplnkou je v súčasnosti veľmi žiadaná. „Posielali sme ju už aj americkým kolegom,“ prezradil Zdeněk Švejcar.
Hoci ju pošta vydala v náklade milión kusov, dnes sa dá zohnať len veľmi ťažko. „Známka vyšla ako posledná v čase, keď končila slovenská koruna a začínalo euro. Pošta musela viac ako 400 tisíc kusov skartovať,“ vysvetlil predseda Klubu filatelistov. Nominálna hodnota známky bola 22 Sk.
„Jej cena sa zdvihla na 10 euro, čo je desaťnásobok pôvodného nominálu. To je dosť vysoká čiastka pre modernú známku za takú krátkou dobu,“ dodal na záver Zdeněk Švejcar.
ZÁHORSKÉ MESTÁ NA ZNÁMKACH
Medzi slovenskými poštovými známkami majú svoje miesto aj ďalšie mestá z regiónu. Senica sa objavila v emisnom pláne dvakrát. Prvýkrát to bolo v roku 1996 s vyobrazením erbu mesta na dekoratívnom pozadí a nápisom Senica na páske (séria Slovensko). Motív známky navrhol a spracoval František Horniak. Známka mala hodnotu šesť slovenských korún.
Na známku z rovnakej série sa o tri roky neskôr dostali dva fajansové džbány, vytvorené pre bratstvo Chevra Kadiša zo Senice v roku 1776 (12 Sk) a v roku 1734 (18 Sk). Oba džbány patria medzi exponáty SNM - Múzea židovskej kultúry v Bratislave. Vydanie známok s fajansovými džbánmi bolo súčasťou slovenskoizraelského projektu. V ten istý deň vyšli známky v Bratislave a Tel Avive.
„Autorom grafickej úpravy emisie je akademický maliar Martin Činovský. Rytiny známok podľa jeho líniovej rozkresby vytvorili František Horniak (12 Sk) a akademický maliar Rudolf Cigánik (18 Sk),“ uvádza sa na stránke Poštovej filatelistickej služby. Mesto Skalica reprezentuje na známke Rotunda svätého Juraja, ktorá patrí medzi najkrajšie a najvzácnejšie románske stavby na Slovensku. Známka s nominálnou hodnotou 14 Sk sa dostala do obehu v roku 2002. Malacky sa pri príležitosti osláv 800-ho výročia prvej písomnej zmienky v roku 2006 dostali na takzvanú celinovú obálku s prítlačou, kde je umiestnená dobová fotografia mesta. O desať rokov skôr boli pri rovnakej príležitosti súčasťou poštového lístka. Na prítlači je vyobrazená brána a erb mesta.
(ŽAJA)