SENICA. Necelých dvadsať rokov Cyrilometodskej misie na našom území zanechalo trvalý odkaz. Vierozvestcovia, ktorých k nám pozval cisár Michal III. pred 1150 rokmi (863), sú pre naše dejiny i súčasnosť už nezastupiteľnými osobnosťami.
Svätci, spolupatróni Európy, 12. februára „ožili“ vo Farskom centre Kostola sv. Cyrila a Metoda v Senici-Sotine. Spomienku na nich pripravili Rímskokatolícky farský úrad Senica, Trnavský samosprávny kraj so Záhorskou galériou Jána Mudrocha a Záhorskou knižnicou v Senici.
Architektúra, maliarstvo i grafický dizajn
Významné obchodné cesty „ako stredoveký internet“ sa na území Záhoria križovali. Aj vďaka tomu naším regiónom vierozvestcovia prešli. Ich odkaz, sa ako ponorná rieka strácal a vynáral, prelieval z vedomia do podvedomia, rozvíjal aktivitami kňazov, spisovateľov, výtvarníkov.
Dnes ho máme už zakódovaný ako súčasť našej národnej chrbtice. Sme odchovancami cyrilometodskej tradície. Zaznelo v príspevku profesorky Evy Fordinálovej, ktorá priblížila literárny odkazCyrila a Metoda. Výtvarnému umeniu, ktoré „chce človeka povzniesť k vyšším vyjadreniam,“ nielen reprodukovať realitu, pdnietenému vierozvestcami, sa venoval riaditeľ Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici Štefan Zajíček.Architektúra, maliarstvo, textilná tvorba i grafický dizajn – tam všade sa dá nájsť odozva byzantskej misieu nás.
Aj Záhorská galéria v Senici sa môže pýšiť vo svojom fonde dielami, inšpirovanými hĺbkou i šírkou odkazu Cyrila a Metoda (plastiky dnes už 91-ročného Tibora Bártfaya, textilná tvorba Evy Trizuliakovej, maľba Martina Benku, reliéf medailéra Fraňa Štefunka, scénografie Vladimíra Suchánka,...), príkladmi, ako aj dnes odkaz žije, je aj kostol v Sotine, bronzové súsošie od sochára Marka Ormandíka z roku 2000 v Kútoch, a mnohé ďalšie.
Ján Hollý a iná Cyrilo-Metodiáda
Prednášajúci vzhľadom na šírku témy ani nemohli za necelú hodinku a pol rozvinúť naplno osobné zaujatia pre vec literatúry a výtvarného umenia. Ale región Záhoria aj z pohľadu zachovaných stavieb, literárnych či výtvarných diel vyšiel viac ako čestne v symbolickej bilancii toho, čo nám po vierozvestcoch ostalo dodnes živé ako inšpirácia. Nielen v dielach bernolákovcov a básnika Jána Hollého zvlášť.
Kúťania na Velehrad
Kaplnka Svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch je u nás a široko-ďaleko vôkol jedinou dodnes stojacou stavbou už z 9. storočia, z čias Veľkej Moravy. V Spolku Svätého Vojtecha v Trnave medzi významné exponáty patrí textilná zástava, s ktorou na púť na Velehrad 12. júla 1863, pri tisícročnici od príchodu vierozvestcov, smerovali Kúťania zorganizovaní Andrejom Radlinským.
Kto bol na spomienke v sotinskom Farskom centre, mohol sa stretnúť s duchovným posolstvom Cyrila a Metoda pri prehlbovaní viery aj v príhovore senického dekana Karola Martinca, aj v básni Pavla Stanislava Piusa či v piesňach, ktoré tam zazneli.
I výstava kníh z fondu Záhorskej knižnice v Senici, inšpirovaná osobnosťami, dala návštevníkom spomienky šancu, pri jubileu 1150 rokov od príchodu vierozvestcov na územie Slovenska uvedomiť si životaschopnosť a význam ich odkazu.
Nielen pre pochopenie vlastných dejín, ale aj pre jeho prehĺbenie a ďalšie rozvíjanie v súčasnej mnohonárodnej Európe. Veď Cyril a Metod ju svojím dielom aktívne pomáhali budovať. Podujatia Jubilejného roka 1 150. výročia príchodu sv Cyrila a Metoda na územie Slovenska budú v Senici pokračovať 19. marca prednáškou historika Pavla Dvořáka na Mestskom úrade.
