SKALICA. V prírodnej rezervácii Veterník, ktorú domáci poznajú skôr pod názvom Vintoperk, prišlo k likvidácii mladých stromčekov. Viacerí ľudia na túto skutočnosť poukázali prostredníctvom oficiálnej internetovej stránky mesta Skalica, v sekcii Otázky a odpovede. Podľa ochranárov išlo o nutné kroky z dôvodu výskytu a záchrany vzácnych druhov rastlín.
Verejnosť: Čistka na Vintoperku
V diskusii na internete nazvali ľudia odstránenie stromčekov čistkou. „Ako je to možné, že v prírodnej rezervácii Veterník vyrezali všetky mladé stromy? Alebo už to nie je prírodná rezervácia?“ pýta sa jeden z respondentov.
Druhý vo svojom príspevku píše, že na miesto chodievalo relaxovať veľa ľudí a teraz je tam len holá lúka, pričom zlikvidované borovice nikomu nezavadzali. „Stromčeky boli odstránené práve preto, že rástli v prírodnej rezervácii. Chráni sa tam nejaká kvetinka a náletové dreviny ju obmedzujú v živote,“ odkázal im ďalší z účastníkov debaty.
Botanik: Rezervácia vyžaduje starostlivosť
Na slová rozhorčených diskutujúcich reagoval botanik zo Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Záhorie Ján Hrbatý.Vysvetlil, že pre udržanie kvality územia je nevyhnutné robiť opatrenia, ktoré potlačia nepriaznivé vplyvy.
Údržbou sa myslí aj kosenie lúk, mulčovanie a výrub náletových drevín. Z nich je problematická predovšetkým borovica, ktorá sa podľa informácií Jána Hrbatého šíri do najcennejších plôch prírodnej rezervácie, a tiež agát a osika, ktoré rastú v severovýchodnej časti.
„Slovo rezervácia neznamená, že sa v území nebude nič robiť. Naopak, tento typ rezervácie vyžaduje sústavnú starostlivosť. Rastie tu mnoho chránených a ohrozených druhov rastlín. Asi každému je známy poniklec veľkokvetý, hlaváčik jarný, kosatec - druhy, ktoré rastú práve tam, kde sa urobil radikálny zásah proti náletu borovice. Ak by sa zásah neurobil, populácie týchto druhov by zanikli. Okrem nich sa v území vyskytujú vzácne orchidey, pre ktoré platí to isté,“ píše vo svojej odpovedi.
Mesto sa odvoláva na kompetencie ochranárov
Po reakcii Jána Hrbatého však otázky zo strany nahnevanej verejnosti neustali.
„Kto povolil tú surovú devastáciu prírody na Vintoperku? Skaličania, bežte sa pozrieť na Vintoperk, čo tam porobili údajne ochranári. Trčia tam len pahýle zo zeme po mladých boroviciach, ktoré tam roky rástli a zrazu to niekomu a niečomu vadilo. Spôsob, akým to vykonali, je otrasný. Nedali si ani námahu, aby tie borovice vyrezali. Údajne to urobili traktorom a mulčovačom,“ píše niekto so záverom, že daný počin je hodný trestného oznámenia.
V tomto prípade už zareagovala aj radnica. Katarína Švorcová z Oddelenia výstavby uviedla, že mesto nemá zákonné kompetencie rozhodovať a konať v danej prírodnej rezervácii. S tým, že odstránenie drevín vykonávala odborná organizácia Štátna ochrana prírody a krajiny, Správa CHKO Záhorie so sídlom v Malackách, odporučila sťažovateľa na odpoveď Jána Hrbatého.
Následne niekto napísal, že menovaný ochranár zavádza verejnosť. Rastliny, ktoré vo svojej odpovedi botanik uvádza, údajne v rezervácii po rozsiahlom požiari nerastú minimálne päť rokov.
„Ak je toto výsledok práce "odbornej organizácie", tak pomáhaj pánboh našej prírode. Je to totálna devastácia a necit k nej, ostala tam doslova spúšť,“ uzatvára nespokojný návštevník Veterníka. Na dôvažok ešte pribudlo vyjadrenie, že v rezervácii po chránených rastlinách jazdia autá, motorky a štvorkolky, čo zrejme ochranárov nezaujíma.
Obrátili sme sa preto priamo na ochranára – botanika zo Správy CHKO Záhorie Jána Hrbatého, ako aj na jej riaditeľa Dušana Valachoviča, ktorí odpovedali na naše otázky.
Ochranári: Požiar je v prírode prirodzený faktor
Ako prvé sme sa spýtali, ktoré z chránených druhov rastlín môžeme nájsť v prírodnej rezervácii Veterník a kedy, a tiež aký vplyv mal na ich prostredie spomínaný požiar.
„Kosatec dvojfarebný, vstavač vojenský, hlaváčik jarný, poniklec veľkokvetý, drieň obyčajný a kavyľ sú dôvodom ochrany lokality Veterník ako prírodnej rezervácie. Patria k svetlomilným druhom, ktoré ohrozuje akákoľvek forma zatienenia. Prirodzený výskyt pre ne predstavujú plochy, ktoré neboli nikdy zalesnené a slúžili napríklad ako pasienky. Ústup pasenia zapríčiňuje následné zarastanie drevinami, ktoré ich definitívne zatienia a vytlačia z územia. Podozrenie, že požiar mohol vytlačiť tieto druhy aspoň na dobu päť rokov, odmietame. Nech sa páči sa isť pozrieť do územia v skorých jarných mesiacoch. Požiar je v prírode prirodzený faktor a počas vývoja predmetných stepných spoločenstiev patril medzi dôležitý faktor konzervujúci stepné podmienky. Čiže tieto rastliny prežívajú aj vďaka výskytu požiaru za dlhší časový úsek,“ vysvetlil Dušan Valachovič.
K požiaru sa vyjadril aj Ján Hrbatý: „Požiar v apríli roku 2005 vôbec neovplyvnil druhové zloženie biotopov na Veterníku. V júni už nádherne vykvitli orchisy. Trocha poškodil kvety poniklecov, ktoré už boli v čase požiaru v kvete. Požiar úplne vyhubil nálet mladých borovíc. Odborná verejnosť požaduje, aby bolo možné tento typ biotopov udržovať kontrolovateľným vypaľovaním. V minulosti podobné plochy pravidelne vypaľovali. Pre zaujímavosť - veľa druhov rastlín je na ohni nesporne závislých.“
Pahýle po boroviciach sú na diskusiu
Ďalej nás zaujímalo, akým spôsobom vykonali odstránenie mladých stromčekov a či by sa predsa len nemal terén ešte upraviť, aby tam, ako píšu ľudia – netrčali zo zeme pahýle.
„K likvidácii nešetrným spôsobom môžeme na svoju obhajobu povedať iba toľko, že sme štátna organizácia s limitovaným rozpočtom a preto nemôžeme voliť jemnejšie spôsoby údržby. Našou snahou bolo dopustiť sa čo najmenšieho narušenia prírodného prostredia, preto sme volili predmetný zásah na koniec vegetačnej doby. Ponechanie pahýľov po boroviciach je na diskusiu. Z hľadiska záujmov ochrany prírody ponechané odumierajúce drevo je potravou pre viacero druhov hmyzu, ktorým obdobná ponuka najmä v neskorej industriálnej dobe chýba,“ priblížil Dušan Valachovič.
Nedisciplinovanosť ľudí vyráža dych
Na záver sme otvorili problém nedisciplinovaných vodičov áut, motoriek a štvorkoliek, ku ktorému sa rovnako vyjadril riaditeľ Správy CHKO Záhorie Dušan Valachovič:
„Nedisciplinovanosť majiteľov a užívateľov motoriek, štvorkoliek a terénnych vozidiel na území Slovenska je v porovnaní so susednými krajinami dych berúca skutočnosť. Jazdia, kde sa dá, dokonca na telesách protipovodňových hrádzi alebo násypoch železničných tratí. Naše, z pohľadu personálneho vybavenia veľmi limitované pracovisko, nemá možnosť riešiť tento celoslovenský neduh k spokojnosti kultivovaných návštevníkov prírodných lokalít. Žiaľ, nepoznám odpoveď, ako a kedy zakročíme proti motorkárom a štvorkolkárom na Veterníku, pokiaľ nám nebudú oznámené tohtoročné parametre fungovania našej organizácie, napríklad vo forme rozpočtu na tento rok.“
Očakávajú aktívnejší prístup samosprávy
Obaja ochranári podotkli, že občanmi kritizované kroky a opatrenia na Veterníku vykonali aj na základe kritizovania iných občanov, ale aj odborníkov, ktorí poukázali na skutočnosť, že lokalita z hľadiska chránených druhov postupne zaniká práve jej zarastaním tieniacimi drevinami.
„Želali by sme si, aby sa vo veci prírodnej rezervácie Veterník viacej angažovalo mesto Skalica, ktoré táto výnimočná oblasť tiež reprezentuje,“ uzavrel za oboch Ján Hrbatý. Z budúcich opatrení spomenul plánovaný výrub agátu a osiky v severovýchodnej časti rezervácie, pričom vlastníkov pozemkov osobitne upovedomia.
Príde tiež ku koseniu plôch, ktoré neboli zmulčované v roku 2012. Opatrenia by mali prebehnúť počas tohtoročnej jesene a na jar roku 2014.
FAKTY O PRÍRODNEJ REZERVÁCII VETERNÍK
Lokalitu Veterník vyhlásili za prírodnú rezerváciu (PR) v roku 1983. Predmetom ochrany sú posledné zvyšky typickej vegetácie skalnej stepi v západnej časti Chvojnickej pahorkatiny s početným výskytom ojedinelých a chránených druhov rastlín na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Rozloha územia je 184 586 metrov štvorcových, platí tu prísny piaty stupeň ochrany.
PR Veterník predstavuje zachovalé lesné a lesostepné spoločenstvá pahorkatinového typu. Je to vyvýšená časť reliéfu nad mestom Skalica. Západné svahy predstavujú ideálne podmienky pre výskyt vzácnych a ohrozených, najmä rastlinných druhov teplomilného charakteru. Lesostepné časti niekde prechádzajú až do lúk, ktoré sú domovom pre viaceré druhy orchideí. Svahy PR sú budované hrubozrnnými pieskovcami a zlepencami. Zo vzácnych druhov rastlín sa tu vyskytuje okrem iných aj kosatec dvojfarebný, vstavač vojenský, hlaváčik jarný, veternica lesná, poniklec veľkokvetý, drieň obyčajný, ľan žltý a kavyľ Ivanov. Zo živočíchov to sú: motýle očkáne, babôčky, vidlochvosty, mlynáriky, ohniváčky, modráčky, kobylky, salamandra škvrnitá, jašterice. Z dravých vtákov: jastrab lesný, jastrab krahulec, včelár lesný, sovy: sova lesná, myšiarka ušatá a plamienka driemavá. Celé okolie PR Veterník je obklopené svahmi, na ktorých sa od stredoveku pestuje vinič, predovšetkým známa skalická frankovka, uvádza sa na webovej stránke turistika.sk.
