ROVENSKO. K studničke Rovenke ľudia často chodievali po vodu a aby nemuseli ísť ďaleko, začali si okolo nej stavať domy, až vznikla dedinka. Najstarší dom v Rovensku bol na mieste niekdajšej horárne. Obec sa prvý raz spomína v písomnostiach v roku 1439 pod terajším názvom Rovensko.
Za čias Korlátskeho panstva v druhej polovici 16.storočia patrila k významnému osídleniu s príslušnosťou k hradu Branč. Bola rovnako veľká ako Jablonica a väčšia ako Prievaly, Hlboké či Osuské. V 18. storočí bolo rozšírené vinohradníctvo. Vinice sa rozprestierali v časti Vinohrady. Víno z Rovenska nechýbalo ani na stole Márie Terézie.
Za povstania Štefana Bočkaia v roku 1608 obec úplne vypálili. Kvôli ohňu odišli i Habáni, ktorí sem prišli okolo roku 1547. Najstarší údaj o sčítaní obyvateľstva je z roku l869. Vtedy bývalo v Rovensku 466 ľudí. Pohromou pre obec boli 60. až 90. roky minulého storočia, kedy bola obec označená za zánikovú a počet obyvateľov poklesol zo 670 v roku 1961 na 363 v roku 1999. Mladí ľudia odchádzali z obce za prácou a bývaním do blízkej Senice. V súčasnosti má obec 414 obyvateľov.
Krst mládencov
Krásnym zvykom v minulosti bol Krst mládencov. Mládenci pomýšľajúci na ženbu chodievali za dievčatami na besedu. Besedné dni boli v nedeľu, v utorok, vo štvrtok a v sobotu. Keď niektorý mládenec prišiel v iný deň, vysmiali ho s tým, že v ten deň chodia „všivaví” alebo „bez gací”. K dievčaťu na besedu mohol ísť len ten, ktorý dovŕšil sedemnásť rokov. Toto právo sa viazalo aj k zvláštnemu aktu, tzv. „krstu mládencov.”
Obrad sa v obci konal vždy na konci fašiangov a to v pondelok pred škaredou stredou. Mládenci si museli nájsť krstnú mamku z dievčat, ktorá ho ku krstu privedie. Starší mládenec, ktorý mal dobrú výrečnosť, sa obliekol do krstiaceho rúcha. Mládenci predstúpili v sprievode krstných mamičiek do polkruhu pred javisko. Krstiaci predniesol pôvodnú krstiacu reč, v ktorej sa im snažil dať rady zo slušného správania sa v domácnostiach dievčat. Potom kropil vodou všetko, čo mu prišlo do cesty. Novokrstenci tak mali možnosť prvýkrát odprevadiť dievčatá.
Živé tradície
Tradíciami žije Rovensko aj dnes. Ani tento rok nebude chýbať pochovávanie basy a fašiangová zábava či detský maškarný ples. Pripomenú si Mesiac knihy aj Deň matiek, kedy vystupuje detská folklórna skupina. V Rovensku nechýbajú ako akcie pre najmenších – Deň detí, tak i pre najstarších obyvateľov - posedenie dôchodcov pri príležitosti Mesiaca úcty k starším.
Najnovšie sa pod vedením Miroslava Šaraboka uskutočnilo divadelné predstavenie skupiny XY „Jak obr Buzola málem zežral kralovství krála Žabičkára.“ Amatérska divadelná skupina XY vystupuje s divadelnými hrami z vlastnej produkcie a zabezpečuje pochovávanie basy s kultúrnym programom, väčšina členov sa angažuje aj vo folklórnom súbore pod vedením Dariny Kutálkovej.
S kultúrnymi podujatiami v obci pomáhajú obecné organizácie Únie žien Slovenska a Jednoty dôchodcov. Športovú oblasť zastrešuje TJ Družstevník Rovensko. Muži hrajú už dlhšiu dobu III. triedu okresu Senica, čo nezodpovedá dlhoročnej tradícii futbalu v Rovensku. Príčinou je generačný problém. Rovenčania preto začali pracovať s mládežou - v roku 2012 po dlhšej odmlke prihlásili do súťaže mužstvo starších žiakov a v tomto roku chcú založiť detskú prípravku.
Kompletná infraštruktúra
„Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí pracujú vo výboroch a všetkým aktívnym členom,“ povedal starosta Rovenska Marian Rehuš. Za dvadsať rokov - od vzniku samosprávy – v obci vybudovali kompletnú infraštruktúru. Nechýba kultúrny dom spolu s obecným úradom, plyn, vodovod, kanalizácia. Hlavnou prioritou v budúcnosti bude príprava lokality pre IBV. Upravia verejné priestranstvá, pribudne zeleň a nové chodníky.
„V poslednej dobe sa opäť dostávajú do popredia názory na centralizáciu administratívy a dokonca rušenie malých obcí. Verím, že naša obec je dostatočným príkladom pre kompetentných, že aj malé obce dokážu efektívne fungovať a byť príkladom možno aj pre niektoré mestá,“ hrdo hovorí Marian Rehuš s tým, že obec je v budúcnosti schopná pripraviť finančne nenáročné projekty pre ďalší rozvoj.
Rovenčanov v okolí prezývajú „žabičkári“. Obec v podstate leží na spodnej vode. Niektoré časti chotára nesú príznačné názvy, napr. Rybníky alebo Močare. Najmä v jarných mesiacoch a po dlhotrvajúcich dažďoch sú polia za obcou smerom k Rybkám zaplavené vodou, čo vytvára veľmi vhodné prostredie pre život a rozmnožovanie žiab. V čase párenia sa vo večerných hodinách z týchto miest rozlieha široko-ďaleko žabí koncert. „
Naša prezývka teda pochádza z veľkého výskytu žiab v určitom období. Žabie stehienka však nekonzumujeme,“ s úsmevom uzavrie Marian Rehuš.
Autor: archív
