Zamysleli ste sa niekedy nad betlehemom? Čo sa pod pojmom„betlehem“ vôbec skrýva? Poznáte príbeh a tušili ste, že betlehemárska tvorba má svoje pravidlá? Viete, že táto téma je predmetom vedeckého výskumu a dokumentácie? A napokon, že Slovensko, ale aj Česko patria medzi svetovú špičku vo výrobe autorských betlehemov?
V čase Vianoc máme možnosť vidieť kostolné betlehemy. Ďalšie vystavujú mestá na verejných priestranstvách. Malý betlehem už nie je žiadnou výnimkou ani v domácnostiach. Prečo majú z neho deti radosť a dospelí príjemné pocity?
Betlehem a Vianoce
Pravdepodobne každý vie, že narodenie Spasiteľa predstavuje v kresťanstve jednu z najvýznamnejších udalostí. Výtvarné zobrazenie vianočného príbehu nebolo v minulosti ničím výnimočným.
Odhliadnuc od roviny náboženskej, betlehem je aj symbolom rodiny. Týmto by sa dal vysvetliť prínos vianočného príbehu v kultúrno-spoločenskom meradle, čo znamená, že betlehem nie je len výsostne náboženskou záležitosťou. Skutočne, zhotovovanie betlehemov nie je zakotvené v Biblii a je skôr tolerované, ako podporované zo strany cirkvi. Napriek tomu je betlehem úzko spätý s kresťanstvom, Vianocami, lokálnymi tradíciami, ľudovou tvorivosťou aj momentálnym vnímaním sveta.
Kostolné betlehemy
Betlehemy boli spočiatku cirkevnou záležitosťou. Ich prezentácia bola možná len v kostoloch, kaplnkách a iných cirkevných ustanovizniach.
Kostolné betlehemy majú veľa podôb. Spravidla sú zhotovené z dreva, sadry, špeciálnej hmoty „tragant“, skla, keramiky, kovu, textilu, papiera, vosku, prípadne vzájomných kombinácií.
Niektoré majú punc ľudovej, iné zasa do dôsledku profesionálnej práce. Výnimkou nie je pohyblivá scéna. Kostolné betlehemy veľmi často dopĺňa machová výstelka a prírodný kameň, ako aj jeho napodobeniny, a po priestorovej stránke sú vyhotovené pomerne veľkoryso.
Domáce betlehemy
Reformačné snahy v 19. storočí a schopnosti domácich výrobcov urobili z betlehemskej scény zaujímavú výzvu, ktorá nezostala bez povšimnutia. Práve v domácich podmienkach mnohí získali k výrobe betlehemov vrelý vzťah, pretože figúrky boli prítomné rodinným udalostiam, dedili sa a v priebehu niekoľkých generácií ich majitelia dopĺňali.
Betlehem bol pre deti niečo ako súčasný televízor, pričom figúrky sa pohybovali prevažne len vo fantázii pozorovateľov. Aj v súčasnej dobe sú nám domáce betlehemy najmilšie. U novších betlehemov je materiálová pestrosť najvýraznejšia, tak ako aj rôznorodá kvalita prevedenia. Prevažne ide o jednoduché, priemyselne vyrábané zostavy, avšak výnimkou nie sú hodnotné, remeselne a výtvarne vypracované diela. Niektoré riešenia týchto betlehemov sú veľmi originálne.
Prepych aj skromnosť
Betlehem ako výtvarný prejav autora rešpektuje dobu svojho vzniku, teda trendy aj názory. Napríklad samotná svätá rodina bola v minulosti zobrazovaná v prepychových šatách, nešetrilo sa zlatom, perlami a drahokamami. Tento spôsob zobrazovania bol zdôvodňovaný božským pôvodom a poslaním. Postoj je síce vzdialený skromným podmienkam narodenia Spasiteľa, ale v obraze doby má svoj význam.
Táto ozdobnosť a prepych však prekážali cirkvi aj svetským panovníkom a tak prišiel zákaz zhotovovania betlehemov Jozefom II. Habsburským. Výroba prešla do ilegality a v skromných podmienkach vznikali dielka, ktoré sú doteraz výrazom viery a tvorivosti ľudu.
Betlehemské zobrazenie je celkovo plné symboliky. Príchod pastierov symbolizuje poklonu chudobnej časti obyvateľstva, tak ako príchod kráľov reprezentuje bohaté vrstvy. Lenže králi vlastne neboli králi, ale mudrci, a tak ich poklona znamená i pokoru ľudskej inteligencie pred Bohom.
O postavičkách z betlehema
Betlehemská scéna sa zobrazuje pod hviezdou, alebo kométou. Tá ukázala cestu všetkým, ktorí sa chceli pokloniť Mesiášovi. Ťažko povedať, aký úkaz je „správny“. Matúš vo svojom evanjeliu píše: „A hľa, hviezda ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa.“
Jednotlivé postavy betlehemu majú svoj význam. Ježiško nepotrebuje k svojej božskosti vôbec nič. Jasličky, slama a kus látky sú len potrebným, ale nie nutným doplnkom scény.
Prví prichádzajú Jezuliatko navštíviť anjeli. Podľa rôznych dobových zobrazení sú nahí v zahalení drapérie alebo oblečení. I keď anjel je „bytosť bezpohlavná“, pohlavie sôch sa dá pomerne ľahko identifikovať. Pokiaľ nie je oblečenie anjelov biele, je ružové alebo modrasté, teda vo farbách, ktoré aj v bežnom ponímaní chápeme ako dievčenské alebo chlapčenské. V podstate vznikol akýsi model anjelov, ktorý sa dodržiava.
Panna Mária sa zobrazuje v modrobielom šate symbolizujúcom nevinnosť a nebeskú čistotu. Svätému Jozefovi je priraďovaná úloha ochrancu. Z tohto dôvodu často drží pútnickú palicu, ktorá by sa dala použiť nielen ako pomôcka pri chôdzi. Nepísaným pravidlom je, že v zobrazovanej scéne takmer vždy stojí. Farebnosť ošatenia je zväčša v zemitých farbách.
Panna Mária a Svätý Jozef sú vždy v tesnej blízkosti jasličiek, ostatní by mali mať väčší odstup.
Veľmi diskutovanou témou je veľkosť a spracovanie betlehemskej scény. Zobrazenie môže mať niekoľko úrovní. Preto hovoríme o „základnej“ a o viac či menej „rozšírenej“ scéne. Základná scéna zahŕňa Pannu Máriu, sv. Jozefa a Ježiška. Doplnená môže byť o anjela (anjelov), pastiera (pastierov), mudrcov (kráľov) a zvieratá (ovce, vôl, oslík).
V betlehemoch sa objavujú okrem základnej zostavy i ďalšie postavy - tzv. darovníci, prípadne muzikanti a rôzni remeselníci. V ľudovej tvorivosti sa spracovanie betlehemu nesnaží o presnú rekonštrukciu deja, ale je snahou o zblíženie sa prostredníctvom širšieho poňatia témy, ktorá je obohatená o dej, módu a názory blízkeho sveta.
Každý z účastníkov takejto scény vzdáva poklonu svojou prácou a postavičky majú veľmi často reálne charakterové vzory. Tento autorský vklad, sprevádzaný vlastným spracovaním scény, je považovaný za prínosný a nepochybne je aj v takejto podobe nositeľom hlavnej myšlienky.
Pravidlá, ktoré sa neporušujú
Existujú pravidlá, ktoré autori betlehemov dodržiavajú a ktorých porušenie je tabu. Ovečky sa zobrazujú biele, i keď v danej dobe sa chovali aj čierne ovce. Čierna farba oviec je v tradičnom betleheme neprípustná. Je symbolom temnoty, zla a čierny baran je stelesnením diabla. Biela je farba nevinnosti, preto musí byť aj ovečka biela.
Mačku na rozdiel od psa v starých ľudových betlehemoch celkom isto nenájdeme. Spodobenie mačky v starých poverách predstavuje prefíkanosť. Bosorkám sa často pripisovala schopnosť premeny na mačku. Mačka vystupuje neraz ako špión nečistých síl.
Maštaľka môže byť vyhotovená ako jaskyňa, drevená, alebo kamenná stavba. Vegetácia a ošatenie bývajú buď klasické – teda podľa blízkovýchodného vzoru, alebo môžu byť spracované aj ako rýdzo lokálna záležitosť. Potom má aj betlehemská scéna výzor napríklad liptovského vidieka, vrátane krojovaných postáv.
Čo prinesie budúcnosť?
Budúcnosť betlehemov nie je takpovediac ružová. Duchovný podtext sa z betlehemárskych prác vytráca už teraz. Betlehemárska tvorba síce prežíva v súčasnej dobe kvalitatívny vzostup, avšak jej podpora a dokumentácia je na Slovensku skôr nesplneným želaním.
Multikultúrna civilizácia je schopná nahradiť nepodporované tradície novými. Betlehem si však nepochybne zaslúži našu pozornosť. Prajme si teda, aby tradície našich otcov a dedov dostali novú reprezentatívnu podobu, boli podporované a vznikali diela, na ktoré budeme hrdí my aj budúce generácie.
Autor: Andrej Irša, (is)
