SENICA. V turfovom odvetví mimoriadne populárny "malý veľký muž Tonko" patril k posledným pamätníkom a zároveň aktérom prvotnej éry modernej histórie dostihov v SR spolu so Slavomírom Kákošom, Pavlom Brúderom, Štefanom Vokalíkom, Františkom Heldom, Ottom Suchovským, Pavlom Gašparom st., Tiborom Kňazíkom, Antonom Peťkom, Augustínom Riškom, Antonom Tarabom, Milanom Smaženkom, Milanom Bystrickým či Ivanom Rapantom.
Podľa databázy Závodiska Bratislava ešte v tejto sezóne mal na konte štyri štarty svojej zverenkyne Euridiky vrátane druhého miesta na bratislavskej šprintérskej rovine 30. septembra. V nedávnejšej minulosti figuroval v povedomí prostredníctvom spolupráce so stajňami Žrebčín Kobylany rodiny Weissovcov, Mostry rodiny Morávkovcov, resp. Patrik Viery a Petra Šedivých. Vo funkcii trénera sa naposledy radoval z úspechu 17. októbra 2010 zásluhou koňa Marian v petržalskom Starom háji.
Anton Mlčúch sa v roku 1955 začal učiť za jazdca a chovateľa v Štátnom plemenárskom ústave Topoľčianky, vzdelanie si doplnil na Poľnohospodárskej škole v Cerovom-Lieskovom a potom nastúpil do funkcie zootechnika v rodnej obci Dubovce na Záhorí. V roku 1963 na popud legendárneho holíčskeho turfmana Adolfa Weissa odišiel pracovať do vznikajúceho Plemenárskeho podniku Šamorín pod vedením Jozefa Košťála.
V roku 1966 prešiel do Šale, kde si obliekal miestny zelený dres s priečnym hnedým pruhom, zviditeľnil sa najmä zásluhou kobýl Likavka, Böbe Baba, Rama a Tumka. O trinásť rokov neskôr zamieril do Hodonína - Habanera štartovala aj na klasických dostihoch.
Dve sezóny pracoval v stajni JRD Veľký Grob a po zmene spoločenských a ekonomických pomerov založil Anton Mlčúch so synovcom Jozefom Morávkom stajňu Mostry. Do dôchodku odišiel v roku 1998 s jazdeckou bilanciou 22 rovinových, 28 prekážkových a 5 klusáckych víťazstiev, uviedlo regionálne periodikum Záhorák. V pozícii kouča pridal 95 úspechov.
