Aktivistka narazila na rozpory v mapách, podľa ktorých chcú búrať.
PLAVECKÝ ŠTVRTOK. „Starosta je rasista, to o ňem vjedzá aj v Bratislavje,“ rozhorčuje sa záhoráckym dialektom päťdesiatnik z rómskej osady v Plaveckom Štvrtku Jozef Polakovič.
„Budeme čakať, až občanom dôjdu nervy a urobia niečo ako v Devínskej Novej Vsi? Toto je časovaná bomba,“ naliehavo vystríha starosta obce Ivan Slezák (Smer).
Z rozprávania mužov ihneď cítiť, že vzťahy medzi samosprávou obce a časťou jej obyvateľov sú veľmi napäté.
Napriek tomu, že Rómovia žijú v osade pri dedine už celé generácie a historický názov lokality „U Cigánov“ spomínajú aj turistické mapy.
Hoci murované domce v najväčšej rómskej osade na Záhorí ani zďaleka nepripomínajú najbiednejšie chatrče na východe, sociálne rozdiely sú obrovské na prvý pohľad.
Osada nemá vodovod a kanalizáciu, kopia sa pri nej smeti.
Vzťahy sa podľa miestnych Rómov začali vyostrovať až pred pár rokmi, keď sa novým starostom stal práve bývalý zamestnanec ťažobnej spoločnosti Nafta.
Osada totiž leží v tesnej blízkosti plynovodov, a to je podľa Slezáka dôvod, prečo do jej pozdvihnutia nemožno investovať a treba ju zrovnať so zemou.
Búranie je povinnosť
„Je tu skutočne vážna otázka, kto bude zodpovedný, keď sa stane nešťastie. Odpoveď je jednoduchá, bude to starosta, lebo likvidácia nelegálnych stavieb je jeho povinnosť,“ vysvetľoval Slezák kolegom z celej krajiny aj na májovom sneme Združenia miest a obcí Slovenska.
„V osade je vyše sto domov, zbúrať by sa mali všetky, ale prednostne chceme odstrániť tie v zóne ohrozenia,“ povedal pre SME.
Viacerým rodinám už rozposlal výzvy na odstránenie nelegálnych stavieb. Sú medzi nimi aj rodiny, ktoré v domoch bývajú desaťročia.
Ktoré domy plynovod naozaj ohrozuje, sa už mesiace pokúša zistiť terénna pracovníčka Zuzana Pálošová, ktorá s komunitou roky pracovala. „Narazila som na prekvapujúce rozpory,“ hovorí.
Spoločnosť Nafta jej plány potrubí sprístupniť odmietla a odkázala ju na územný plán obce. V tom však potrubia prechádzajú cez neďaleký potok očividne inak ako v skutočnosti. V územnom pláne Bratislavského kraja potrubie pod osadou dokonca nie je zakreslené vôbec.
Pálošová preto na nezrovnalosti upozornila Európske centrum pre práva Rómov v Budapešti, ktoré plaveckoštvrtským Rómom pomáha.
„Nie je možné, aby sa domy búrali na základe rozporných podkladov,“ hovorí Marek Szilvási z centra. Proces búrania chcú preto napadnúť.
Obci vyčítajú aj diskriminačný prístup, keď búracie rozhodnutia poslala len Rómom, hoci v bezpečnostnom pásme plynovodu sa podľa územného plánu nachádza aj celá ulica starousadlíkov.
Starosta aj úradníci samosprávneho kraja tvrdia, že pri tvorbe územných plánov vychádzali z podkladov spoločnosti Nafta.
Fotogaléria z osady:
V pásme je desať domov
Tá mapové podklady plynovodov SME poskytla iba na nahliadnutie. Vyplýva z nich, že potrubie pod časťou osady skutočne vedie, zákresy v územných plánoch sú však nepresné. A to aj napríklad v počte potrubí.
„Spoločnosť Nafta si plní všetky oznamovacie povinnosti k úradom v procese spracovania územných plánov. Samotná tvorba plánov však nie je v našej kompetencii,“ povedala hovorkyňa spoločnosti Monika Feráková.
Bratislavská župa oponuje, že k ich územnému plánu sa vyjadrovala aj Nafta.
Rozpor podľa hovorkyne Ivety Tyšlerovej mohol vzniknúť tým, že plán, ktorý je ešte z roku 1998, riešil iba hlavné rozvody. Potrubia vedúce cez Plavecký Štvrtok sú však rovnocenné.
V osemmetrovom ochrannom pásme plynovodov, kde môže byť výstavba nebezpečná, sa podľa podkladov Nafty nachádza desiatka domov.
V päťdesiatmetrovej bezpečnostnej zóne je asi tridsať ďalších, no Nafta priznáva, že v tomto pásme stoja domy aj v ďalších obciach na Záhorí. Väčšia časť osady stojí mimo týchto pásiem.
„Pripadá mi smiešne, o čom sa teraz bavíme. Že sú lajdáci, stavajú, kde nemajú a keď plynovod vybuchne, pôjdu do dymu, to nikoho netrápi,“ reagoval Slezák.
Starosta Ivan Slezák. SME - Tomáš Benedikovič
