SKALICA. Návštevníkov pri vstupe do budovy usmernila dievčina, rovnako odetá v mníšskom habite. Len čo si každý vybral zápisník a pero s logom Noci v archíve, uviedla ho do sály na zaujímavú prednášku. Pri príležitosti 60. výročia vzniku založenia Mestského archívu v Skalici však na zvedavcov čakali aj ďalšie prekvapenia.
Vyše dva kilometre dokumentov
Hneď vo vestibule si všetci mohli pozrieť zaujímavú výstavu. Riaditeľka archívu Helena Polakovičová vo svojej prednáške priblížila históriu archívu, ktorý je dnes zariadením Ministerstva vnútra SR, Štátneho archívu v Bratislave, ako pobočka Skalica.
V odbornej starostlivosti má archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti úradov miestnej štátnej správy a obecnej samosprávy, justičných orgánov, hospodárskych, politických a spoločenských organizácií, družstiev, kultúrnych, školských, zdravotníckych inštitúcií, písomnosti cechov, spolkov a rôznych záujmových organizácií, ale aj osobné fondy, kroniky obcí, mapy, plány a štátne matriky z okresov Skalica, Senica a Myjava od 14. storočia až po súčasnosť.
To všetko predstavuje takmer 600 fondov (v súčasnosti presne 593 fondov) s celkovým rozsahom viac ako 2200 bm (bežných metrov), presne 2205.78.
Osobnosť Zory Viestovej
Najväčší a historicky najbohatší je fond Magistrát mesta Skalica 1389-1922. Z ďalších miest sa zachovalo podstatne menej písomností - napr. Mestečko Senica 1464-1866, Mestečko Šaštín 1401-1852, Mestečko Brezová 1659-1872 Mestečko Sobotište 1608-1849 a Mestečko Myjava 1831-1872.
Zo starších materiálov sú v archíve cenné dokumenty z činnosti cechov, najmä v Skalici a Brezovej, priblížia riaditeľka.
V prednáške pripomenula aj osobnosť PhDr. Zory Viestovej, ktorá bola prvou riaditeľkou Mestského archívu v Skalici a neskôr riaditeľkou Štátneho okresného archívu Senica so sídlom v Skalici, do ktorého bol včlenený aj Mestský archív v Skalici. Tohto roku uplynie desať rokov od jej smrti.
Príležitosť vidieť vzácne listiny
Prednášku Heleny Polakovičovej spestrili ukážky z vtipných archívnych dokumentov v podaní členov Divadelného spolku F. K. Veselého pri Gymnáziu F. V. Sasinka v Skalici a príjemná hudba harfistiek zo ZUŠ Skalica. Potom si už návštevníci Noci v archíve prezreli jeho priestory a výnimočne im bolo umožnené vidieť aj vzácne dokumenty.
„Je ich veľa. Sú to najmä privilégiá a iné listiny od roku 1389. Patrí sem aj ochranný list pre Skalicu od poľského kráľa Jána Sobieskeho z roku 1683 či zápisnica súkenníckeho cechu v Skalici so zápismi o stavbe prvého parného stroja na valchovanie súkna, ktorý bol najstarším strojom tohto typu na Slovensku,“ informovala Helena Polakovičová.
Najstarším dokumentom v archíve je súdne privilégium z roku 1389, v ktorom kráľ Žigmund určil, že skalických mešťanov smie súdiť len vlastný mestský súd.
„Písomnosti do roku 1526 nemôžu byť predložené na štúdium v origináloch, ale iba formou študijných kópií,“ vysvetlila Helena Polakovičová. Najvzácnejšie dokumenty má verejnosť možnosť vidieť iba pri výstavách, prípadne v rámci podujatí, akým bol aj Deň otvorených dverí a Noc v archíve v Skalici.
Štúdium v bádateľni
Ostatné informácie obsiahnuté v archívnych dokumentoch sú verejne prístupné a to na základe žiadosti o vyhotovenie kópie, prípadne potvrdenia alebo výpisu z archívnych dokumentov. Takéto žiadosti a následné informácie slúžia väčšinou na úradné konania.
Ďalšia možnosť prístupu k informáciám obsiahnutých v archívnych dokumentoch je formou štúdia týchto dokumentov v bádateľni archívu. Túto možnosť využívajú okrem erudovaných historikov najmä študenti k vypracovaniu rôznych študentských prác (bakalárske, diplomové), ale aj viacerí záujemcovia o zisťovanie genealogických informácií.
Prišli stovky návštevníkov
Na Deň otvorených dverí prišlo podľa informácií riaditeľky archívu Heleny Polakovičovej takmer dvesto päťdesiat ľudí. Väčšinou išlo o školy zo Skalice, milým prekvapením bola účasť školy z neďalekých Kopčian. Noc v archíve navštívila približne stovka záujemcov o netradičné poznanie histórie.
„Obe podujatia boli úspešné, dostali sme veľa pozitívnych ohlasov, najmä na Noc v archíve. Možno preto, že to bolo prvé podujatie tohto druhu, ľudia ocenili, že sa dozvedeli informácie o histórii archívu, o práci archivárov, mohli si prezrieť vzácne dokumenty, ale i priestory Františkánskeho kláštora, ktoré inak nie sú dostupné. Veľmi sa páčili vtipné ukážky z archívnych dokumentov v podaní členov divadelného spolku pri gymnáziu, ale i hudobné osvieženie žiakov pod vedením pani učiteľky Nádlerovej,“ vyjadrila svoju spokojnosť riaditeľka.
Dodala, že v blízkej budúcnosti archív podobné podujatie neplánuje, išlo teda o výnimočnú príležitosť vidieť veľa zaujímavých dokumentov, ale i porozprávať sa s pracovníkmi archívu o ich činnosti a o možnosti prístupu k archívnym dokumentom.
PRÁCA ARCHIVÁRA
Okrem spracúvania a sprístupňovania už prevzatých archívnych dokumentov je súčasťou práce archivára aj tzv. predarchívna starostlivosť, ktorej účelom je dohliadať na správu písomností u ich pôvodcov a po uplynutí ustanovenej doby preberať písomnosti trvalej archívnej hodnoty - archívne dokumenty- do archívu, následne ich spracovať a sprístupniť pre verejnosť. Archív vykonáva štátny odborný dozor pri správe písomností v organizáciách pôsobiacich v okresoch Skalica, Senica a Myjava.
Zdroj: archív
60. NARODENINY
Určiť zakladateľa archívu je ťažké, 60. výročie si pripomína preto, lebo 1. januára 1952 Mestský národný výbor v Skalici vytvoril prvý krát systemizované miesto a platenú funkciu archivára. A práve tu nastúpila Dr. Zora Viestová. Mestský archív spravoval písomnosti z činnosti Magistrátu mesta Skalica od roku 1389 a aj písomnosti cechov a rôznych iných mestských organizácií. V roku 1954 sa začali vytvárať okresné archívy pri vtedajších okresných národných výboroch – v tomto prípade v Skalici, Senici a Myjave, ktoré sa v roku 1960 zlúčili spolu s Mestským archívom v Skalici do novovytvoreného Okresného archívu v Senici, avšak so sídlom v Skalici.
Zdroj: archív
