HOLÍČ. Akademická maliarka Oľga Bartošíková sa narodila 18. augusta 1922 na Posvátnej ulici v Holíči. Po základnej škole nastúpila na Gymnázium do Skalice a odtiaľ jej kroky smerovali na Akadémiu výtvarných umení do Prahy.
Umenie na ňu zapôsobilo už v detských časoch, keď navštívila prvú výstavu obrazov v Skalici. Najokúzľujúcejší sa pre ňu stal portrét od Janka Alexyho – zobrazoval portrét dvoch žien s bielymi tvárami, čiernymi očami a obe boli ovinuté bielymi šatkami.
Po vyštudovaní Výtvarnej akadémie vied v Prahe sa o niekoľko rokov stala kandidátkou a neskôr členkou Zväzu slovenských výtvarných umelcov. V roku 1958 sa podieľala na založení Skupiny 4. Po tomto roku sa tvorba Oľgy Bartošíkovej sústredila na kvetinové zátišia, v ktorých dominovali gladioly, pivonky či margaréty a v ktorých previazala farebné kontrasty s geometrickým cítením.
Nasledujúce obdobie, začiatky 60. rokov, dopriali výtvarnej kariére. Zúčastňovala sa na významných kolektívnych výstavách, vystavovala v zahraničí a v roku 1963 usporiadala aj svoju prvú individuálnu výstavu, ktorá sa uskutočnila v Galérii C. Majerníka v Bratislave.
V normalizačných rokoch sa Oľga Bartošíková vrátila k svojmu zátišiu, kde prevládali obrazy ovocia, dominantné miesto zaujalo jablko vo svojej rôznorodej podobe. Po roku 1982 zbierku zátišia s ovocím doplnila o poháre či fľaše, štetce či tuby farieb.
Okrem ostatnej tvorby sa vo svojich diela sústredila aj na svoj rodný Holíč. Maľovala rodný dom, ktorý už je zbúraný, či staré ulice a uličky, ktoré jej pripomínali sladkú chuť domova. V roku 2009 jej bolo udelené aj Čestné občianstvo mesta Holíč. Svoj vzťah k Holíču potvrdila aj úctyhodným gestom, keď mestu darovala dovtedy ešte len vznikajúcej Mestskej galérie niekoľko obrazov.
Radosť zo Záhoria s ňou zdieľal aj jej profesor a neskôr kolega Ján Želibský. Okrem umenia ho milovali a tiež ich spájala ich príslušnosť k Záhoriu. Oľga Bartošíková navštevuje Holíč dodnes. Chodí po známych uliciach, gaštanovej aleji či okolí zámku a vyzerá to akoby sa opäť zoznamovala s mestom, či nosila v srdci nostalgiu a spomienky na jeho minulú podobu.
Udiali sa tu mnohé zmeny. Namiesto zelene vyrástli vežiaky a Holíčsky zámok stále bojuje so zubom času, pretože sa ešte nenašiel ten, kto by mu podal tú správnu pomocnú ruku. Oľga Bartošíková je jedným z klenotov Holíča. Nikdy nezabudla, odkiaľ pochádza. Nikdy nestratila svoje povedomie Holíčanky a vždy sa sem rada vracia.
Autor: Veronika Mišíková
