SENICA. V Záhorskom osvetovom stredisku (ZOS) v Senici sa spievalo a recitovalo na počesť starých čerešní. Slávnostne, no najmä spontánne tu svoju doteraz vykonanú prácu prezentovali nadšenci, ktorí vrátili dôstojnosť čerešňovej aleji na južnej strane mesta.
Z úcty k starým stromom
Spoločná vychádzka zúčastnených na toto magické miesto predstavila aleju v novom svetle. Mohutné stromy, v nejednom prípade staré viac ako sedemdesiat rokov, lemujú vyčistenú a spriechodnenú cestičku. Miestami redší porast ponúka netradičný pohľad na priemyselné mesto, ktorý niektorí Seničania možno vôbec nepoznajú. Skryté za statnými topoľmi vyzerá akosi jemnejšie. Pekné počasie umožnilo aj umocnilo krásne výhľady na zrúcaniny hradov Branč a Korlátko.
V cieli vychádzky výnimočne tróni vyše dvestoročná hruška. Predpokladá sa, že tento strom tu rástol dávno pred čerešňami a kolujú o ňom, „zaručené“ správy, že mnohým dvojiciam pomohol od neplodnosti.
Aleja pokračuje ďalej smerom na Kratnov, dnes už nejestvujúcu osadu. „Názov tamojšieho Kratnovského potoka je jedinou pamiatkou na dávno zaniknutú osadu. Máme informácie, že kratnovský majer bol ešte koncom 16. a začiatkom 17. storočia prenajímaný senickému habánskemu dvoru, zničenému v roku 1623. Vo veľkom dubovom, žaluďonosnom lese sa pásavali ošípané. Napokon zanikol aj majer. V miestach, kde zaniknutá osada stávala, pretínala kratnovský výmoľ cestička z Kunova do Hlbokého. Existujú zmienky, že tadiaľto chodil i samotný Ľudovít Štúr,“ pripomenula niekoľko faktov z histórie Dana Ševčíková, podpredsedníčka združenia KOZEL.
KOZEL vyzýva ľudí k aktivite
Keď začiatkom roka 2011 vznikla pri Mestskom úrade v Senici Komisia pre zeleň, niektorí jej členovia pocítili potrebu robiť veci navyše a možno trochu inak. Už vtedy sa začali pohrávať s myšlienkou obnovy čerešňovej aleje. Presne 8. augusta toho istého roku bolo na Ministerstve vnútra zaregistrované občianske združenie KOZEL, ktoré v zmysle náplne svojej činnosti okamžite iniciovalo veľké akcie.
Prvou bola výsadba stromoradia pri Teplici, druhou práve aktivita okolo čerešňovej aleje. „Potešiteľné je, že sa na nás začali obracať občania. A to nielen zo Senice, ale aj z okolitých dedín, dokonca z iných okresov,“ povedal Juraj Kabát, predseda združenia.
Ľudia potrebovali pomôcť pri riešení problémov ohľadom životného prostredia, a to najmä výrubu stromov, pričom neraz išlo o výruby nelegálne. „Potešilo by nás, keby sa spojilo ešte väčšie množstvo ľudí a boli aktívnejší, to by našej snahe veľmi pomohlo,“ zdôraznil predseda. Stretnutie v ZOS-ke bolo teda aj oslavou prvých narodenín združenia KOZEL.
Stromy ako symbol histórie mesta
„Senica má veľmi málo hmatateľnej histórie, všetko bolo zbúrané,“ pripomenula Dana Ševčíková s tým, že sú to práve stromy, ktoré prežili boom architektúry bývalého režimu. „Keď som bola malá, čerešňová aleja bola ešte pravou alejou, bolo to miesto, kam sa pravidelne chodievalo. Neskôr si z nej ľudia urobili smetisko. Ešte stále nachádzame odpad pod zemou, zakopané sú menšie či väčšie skládky odpadkov,“ priblížila.
Doterajších sedem veľkých brigád s hojnou účasťou verejnosti prinieslo viditeľný a očakávaný efekt. Treba k nim však prirátať aj desiatky hodín, ktoré na aleji odpracovali členovia združenia mimo oficiálnych stretnutí.Aj preto Dana Ševčíková vo svojom príhovore ako prvým poďakovala rodinným príslušníkom všetkých aktivistov, ktorí tolerovali ich časté absencie doma a chápali zapálenie manželiek, manželov, detí a ostatných pre desiatky úžasných stromov za mestom.
Záchrancom aleje vo veľkom vyšlo v ústrety aj mesto, technické služby ochotne umožnili odvoz ton odpadu do zberného dvora aj mimo otváracích hodín.
„Aleja je už teraz dosť využívaná, navyše zvíťazila v ankete Strom Senice, čím sa jej podľa platných pravidiel dostane ochrany senickej radnice. Jej vedenie dokonca prisľúbilo, že odkloní cestu, ktorá by mala podľa územného plánu pretínať výnimočné čerešňové stromoradie. Celá vec je v riešení. Prevzali sme zodpovednosť za viac ako sedemdesiatročné stromy,“ skonštatovala Dana Ševčíková.
Podotkla, že niečo také ako aleja mestu veľmi chýbalo. „Áno, je tu nová cyklotrasa na Kunov, ktorá nepochybne spĺňa svoj účel, no aleja je akási prírodnejšia. Ide o pocitovú vec, ktorá sa ťažko vysvetľuje, treba prísť a zažiť to. Čerešne nás zoznámili a stmelili v spoločnej veci, pred uskutočňovaním aktivít v aleji sme sa niektorí vôbec nepoznali,“ vysvetlila.
Zhodnotenie činnosti bolo len medzipristátím
Obnova čerešňovej aleje pokračuje ďalej. Zhodnotenie projektu, s ktorým partia nadšencov uspela v grantovom programe Nadácie Ekopolis Zelené oázy a spoločnosti Slovnaft, bolo len akýmsi medzipristátím v ich činnosti. „Veľmi sa tešíme na výsadbu nových stromov. Uprednostníme staré odrody čerešní, aby bol zachovaný pôvodný genofond. Pomôžu nám odborníci, ktorí aj doteraz nezištne prikladali ruku k dielu,“ povedala podpredsedníčka združenia KOZEL.
Staré dožívajúce stromy neplánujú odstrániť, domnievajú sa , že v súlade s biodiverzitou sú aj tieto potrebné a preto ich chcú zachovať čo najdlhšie. „Máme želanie, aby v aleji rástli stromy vo všetkých fázach života. Mladé, novovysadené, ale i náletové čerešne, čerešne „v najlepších rokoch“, ale i také, ktoré toto všetko už majú za sebou a prirodzený proces starnutia je u nich neprehliadnuteľný, presne tak, ako u ľudí. Taká je predsa príroda a takú ju máme radi,“ píše sa vo vyhlásení združenia KOZEL.
Všetko nasvedčuje tomu, že aleja je v dobrých rukách. „Jednoducho spolu tvoríme, vymýšľame. Chceme, aby aleja slúžila na vychádzky, šport či randenie,“ uzavrela Dana Ševčíková. Desiatky nádherných a zároveň skromných starých čerešní sú tak symbolom nielen histórie, ale aj budúcnosti Senice.
