Osláviť po druhý raz hody „bez chleba“. Prvý krát v histórii obce udeliť čestné občianstvo. Tlieskať prehliadke desiatok variantov domáceho ľudového kroja a zabaviť sa pri dychovke. Toto všetko stihli v Závode za jediný – posledný júnový – deň.
ZÁVOD. Tradíciu obecných slávností Bez chleba hody obnovili v obci vlani. Prečo ich predkovia súčasníkov slávili poskromne? Starý kostolík na cintoríne je zasvätený sviatku Navštívenia Panny Márie. Sviatok pripadá na druhý júl. V tomto ročnom období bol sedliak na tom veľmi zle - obilie z minulého roku sa mu už minulo a žatva ešte len prichádzala. V mnohých rodinách už zásoby obilia neboli a teda ani chlebík sa nepiekol. Tieto hody sa teda museli zaobísť, obrazne povedané, bez chleba.
Občianstvo pre emeritného biskupa
Slávnosti otvoril remeselný trh, vystúpenia žiakov základnej školy s country tancami a hudobné vystúpenie Lucie Molnárovej, účastníčky šou Hlas Česko-Slovenska. Slávnostná svätá omša v starom kostolíku s troma celebrantmi bola predzvesťou historickej udalosti – udelenia čestného občianstva. V Závode ho ešte nikdy neudelili.
Podľa zákona o obecnom zriadení čestné občianstvo udeľuje obec fyzickým osobám, ktoré sa zvlášť významným spôsobom zaslúžili o jej rozvoj a zveľaďovanie, ochranu záujmov a šírenie jeho dobrého mena, alebo ktorí obohatili ľudské poznanie vynikajúcimi tvorivými výkonmi. Poslanci obecného zastupiteľstva sa uzniesli na tom, že takýmto občanom je monsignor Štefan Vrablec, emeritný biskup.
... dycky sa rád vrácím
Štúdium v Ríme, vysvätenie v Lateránskej bazilike v roku 1950, príprava náboženských kníh a publikácií v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme v čase náboženskej neslobody v našej vlasti, post rektora Pápežského slovenského kolégia v Ríme či biskupská vysviacka v Šaštíne v roku 1998 a zvolenie za predsedu Spolku sv. Vojtecha. Takáto cesta viedla Š. Vrableca až do odchodu z aktívnej služby.
Čestné občianstvo i pamätnú plaketu prevzal z rúk starostu obce Petra Vrableca s vďakou a sebe vlastnou pokorou: „Do Závodú sa dycky budem rád vracat. Ked sa sem blížím, enem co prejedem Maué Karpaty, hned začnem uákat po našém.“ Súčasťou obradu bolo aj posvätenie nového oltárneho obrazu Navštívenia Panny Márie od domáceho výtvarníka Pavla Žáka. Hlavný obraz chýbal oltáru od deväťdesiatych rokov. Vtedy sa kostolík stal cieľom zlodejov a obraz jednou z ich koristí.
„Starénky v sedláckém“
Závod má nielen na záhorácke, ale aj na celoslovenské pomery jedno vzácne špecifikum. Dodnes možno v uliciach vidieť ľudové kroje. Túto slávu žne vďaka starénkám, ktoré navzdory meniacim sa módnym trendom vytrvalo „chodzá v sedláckém“.
Popoludnie Bez chleba hodov v parku pri hasičskej zbrojnici patrilo prehliadke parádnych kusov, ktoré sa podarilo zachrániť z minulých storočí. Hoci je historický ľudový odev obyvateľov Závodu zaujímavý a špecifický, nebol doteraz podrobne analyzovaný. Predvádzané modely sú výsledkom výskumu, ktorý sa uskutočňoval celé roky. Svetlo sveta takto uzrela jedinečná kolekcia krojov svedčiacich o skutočnom kultúrnom dedičstve.
Vývoj kroja bol postupný a podliehal móde takisto ako dnešný odev. Najväčšie zmeny sa spájali s prácou žien v Rakúsku. Za zarobené peniaze kupovali vo Viedni šijacie stroje a doma šili ako ľudové krajčírky nielen pre seba, ale aj pre susedy, tetky a príbuzné.
Heroické výkony v 36°C
Ani neúprosná páľava sobotňajšieho popoludnia nezabránila členom folklórneho súboru Závodzan predviesť poklady starých almár. Kroje pre deti, „konopňáky“ pre chudobných odeté na nohy s bosými chodidlami, paráda pre nevestu a ženícha pred sobášom a ešte väčšia po ňom, mariánska biela pre mladučké dievčatá i honosné kožuchy pre bohatých zemanov.
Kroj za krojom sprevádzalo uznanie divákov. Patrilo odevným kreáciám z tylu a saténu, strihom podľa viedenského meštianskeho štýlu biedermayer obohateným o prvky vlastného estetického cítenia tvorkýň, ale aj statočnosti predvádzajúcich, z ktorých sa liali litre potu. Prehliadku piesňami sprevádzal súbor Sekulanky - deväť ženičiek v sekulskom kroji s harmonikárom Jozefom Theberym. Spievajú, ako sami hovoria, „z duše pro duše“.
Rovnaké a predsa iné. Ambíciu pokračovať v tradícii Bez chleba hodov si Závodčania nesú aj do budúceho roka. Aj ďalší ročník má mať podobné motívy: tradície, úcta k dedičstvu predkov, návrat k hodnotám.
Vyšívané, maľované, starostlivo prepracované. Také sú závodské kroje.
Rodina ide do kostola: v nedeľu sa vytiahlo zo skrine najparádnejšie oblečenie, spevník v ruke nesmel chýbať.
Záverečné defilé všetkých predvádzaných krojov.
Autor: Ivana Potočňáková
