PLAVECKÝ ŠTVRTOK. Obec už dlho sužuje problém s čiernymi stavbami, ktoré vznikajú v rómskej osade. Minulú stredu sa na okraji rómskej osady v Plaveckom Štvrtku uskutočnil na túto tému brífing predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a poslanca NR SR Pavla Freša, poslanca NR SR Ľudovíta Kaníka a poslanca BSK Mariana Haramiu. Už pred dvomi rokmi bola situácia v obci prezentovaná ako akútna s tým, že obec urgentne potrebuje konkrétne, jednoznačné a jasné riešenie.
Slová starostu Plaveckého Štvrtka Ivana Slezáka spred dvoch rokov nestratili nič na aktuálnosti. „Naša obec je známa veľkou komunitou rómskych občanov, ktorých tu žije tridsať percent. Asi šesťsto – sedemsto ľudí býva v osade, nie sú presne zrátaní, niektorí vôbec nemajú trvalé bydlisko. Veľké problémy v osade vznikli dlhodobým neriešením situácie. V minulosti neurobil nikto nič pre to, aby bol zastavený prílev budovania nelegálnych stavieb. V osade je postavených asi sto nelegálnych barakov. Veľkým rizikom pre tamojších Rómov ako aj ostatných obyvateľov obce je, že sa nachádzajú v ochrannom páse plynovodu.“
Podľa schém osady z dvoch rôznych období sa táto očividne rozrástla. „Obec chce odstrániť nelegálne stavby v zmysle zákonov, ktoré platia pre každého. Aspoň by mali. Normálny postup je, že občania dostanú rozhodnutia obce o zbúraní nelegálnych stavieb. Ak tieto nebudú akceptovať a nevykonajú ich, situáciu budeme riešiť ďalej právnou cestou,“ povedal svojho času Ivan Slezák.
Starosta netvrdí a ani netvrdil, že všetci Rómovia v obci sú absolútne neprispôsobiví, či už žijú v osade alebo mimo nej. Trápilo ho a dodnes trápi, že problém rómskej osady sa bezprostredne dotýka majoritného obyvateľstva, ktoré je v obci rovnako doma ako Rómovia.
„Ľudia si dávajú deti do malackých škôl napriek tomu, že dedina má peknú deväťročenku, a to len kvôli tomu, že do školy v obci chodí prevaha neprispôsobivých detí z osady. Dokonca samotní Rómovia nechcú chodiť do našej školy! Hovoria – my sme iní, my nebudeme chodiť s tými, ktorí robia zle. Máme tu rómsku rodinu s vysokoškolákom, ktorá sa oňho vzorne stará, podporuje ho, je to slušná rodina, teda dá sa to,“ vyjadril sa starosta. Ďalším problémom spojeným s osadou je potulovanie sa nebezpečných psov po celej obci.
Starostu obce Ivana Slezáka sme sa preto aktuálne spýtali, či sa v súvislosti s brífingom ponúkajú nejaké nové riešenia situácie.
„Ak zákon umožní jednoduchý, rýchly a administratívne nenáročný postup pre likvidáciu novovznikajúcich čiernych stavieb, určite to samosprávam a stavebným úradom pomôže. Treba však riešiť aj ďalšie súvislosti, ktoré sa reálne objavia. Napríklad ako sa budú riešiť prípady, ak sa takáto stavba začne na pozemkoch vo vlastníctve štátu. Štát je totiž najhorší vlastník a bude ťažké v tejto veci komunikovať so štátnymi inštitúciami, akými sú Slovenský pozemkový fond, Lesy a Železnice Slovenska, ministerstvá.,"
Ako dodal, obce veľmi rady zbúrajú stavby, ale ak stavebník nebude mať na úhradu nákladov, zase to zaťaží obecné rozpočty. Starosta sa obáva aj zvýšeného napätia hlavne v súvislosti s rómskymi osadami.
"Rómovia pri zvyšujúcom sa počte členov rodín dnes nemajú inú možnosť, len pristaviť si k nelegálnej chatrči ďalšiu nelegálnu prístavbu a zneužiť tak súčasný zákon. Ak im bude táto činnosť v zárodku znemožnená, bude počet osôb bývajúcich v pôvodnej stavbe narastať alebo si nájdu inú možnosť, ako obísť alebo zneužiť zákon. Napríklad tým, že do tridsiatich dní v novej stavbe budú bývať aj s deťmi."
Starosta je napriek tomupresvedčený, že zmena stavebného zákona v súvislosti s čiernymi stavbami je potrebná."
