HOLÍČ. Náhradné bohoslužobné priestory pre pravoslávnych veriacich v kaplnke sv. Floriána v Holíči onedlho vystrieda ich vlastný pravoslávny chrám. Príslušný stavebný úrad v zmysle zákona prerokoval a posúdil návrh Pravoslávnej cirkevnej obce Holíč a rozhodol o umiestnení stavby na jej vlastnom pozemku.
Modlitby v byte i požičanej kaplnke
Myšlienka získať vlastné bohoslužobné priestory alebo v budúcnosti postaviť chrám bola u pravoslávnych veriacich živá už po ich presťahovaní do Holíča v roku 1996, kedy sem prišlo niekoľko rodín reoptantov z Ukrajiny. „Začiatky boli neľahké, sprevádzalo ich mnoho starostí, aklimatizácia na nové prostredie, hľadanie práce,“ hovorí jerej Jakub Jacečko, ktorý je od roku 2006 správcom Pravoslávnej cirkevnej obce v Holíči.
„O získanie stáleho duchovného pastiera, kňaza, sa dosť usiloval môj spolužiak z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, skalický chirurg Alexander Zakuťanský. Spočiatku sa bohoslužby vykonávali v byte u jeho rodičov. Potom nám rímskokatolícka obec poskytla občasne chrám Božského srdca a nakoniec dlhodobo bezplatne zapožičala Floriánsku kaplnku na cintoríne. Patrí im za to veľká vďaka,“ hovorí duchovný otec a lekár v jednej osobe.
V roku 2007 pravoslávni zakúpili pozemok za mestským cintorínom od rodiny zosnulého Ľudovíta Čermáka. Myšlienku o výstavbe chrámu začali rozvíjať s veľkou radosťou, ale aj s rešpektom a zodpovednosťou.
„V roku 2009 si projektant obhliadol pozemok a jeho polohu, ktorá je veľmi príťažlivá na stavbu takého objektu. O rok neskôr sme získali územné rozhodnutie a momentálne prebieha stavebné konanie. Snažíme sa robiť podľa svojich možností, zbytočne veci neurýchľujeme, všetko postupne dozrieva,“ vysvetľuje Jakub Jacečko.
Pravoslávni veriaci sa občasne stetávali v kostole Božského srdca, ktorý im zapožičala rímskokatolícka obec. Vľavo Loretánska kaplnka.
FOTO - INGRID SOCHOROVÁ
Kaplnka sv. Floriána poskytuje pravoslávnym veriacim náhradné bohoslužobné priestory už dlhodobo.
FOTO - INGRID SOCHOROVÁ
Bohoslužba pri kaplnke. Vpravo jerej Jakub Jacečko.
FOTO ARCHÍV - JAKUB JACEČKO
Podpora samosprávy
Podľa jeho ďalších slov vychádza miestna samospráva pravoslávnym veriacim maximálne v ústrety: „Všetci primátori sa za ostatných šestnásť rokov snažili pomôcť aj reoptantom z Ukrajiny. Mnohým našli zamestnanie, poskytli byt pre pravoslávneho kňaza a celkove vytvárajú atmosféru tolerancie a vzájomného pochopenia. Chrám samozrejme poslúži všetkým pravoslávnym veriacim, ktorí ho budú potrebovať, aj zo širšieho okolia. Dnes je väčšia migrácia obyvateľstva a preto aj intenzívnejší stret kultúr.“

Vrátili sa domov
Predkovia našich pravoslávnych kresťanov boli na základe československo-sovietskych opčných dohôd presídlení v roku 1947 na územie terajšej volynskej Ukrajiny. Napriek ich dlhoročnej túžbe vrátiť sa domov na rodné Slovensko, ostávali v zajatí vtedajšieho politického systému Sovietskeho zväzu. Po dlhé roky si presídlenci na Ukrajine udržiavali svoj jazyk, kultúru, zvyky a náboženské presvedčenie a to aj napriek veľkej nevôle vtedajšej vládnej politiky. Rodný jazyk Rusínov z východného Slovenska žil v ich rodinách, zneli piesne a udržiavali sa zvyky.
Príležitosť vrátiť sa domov na Slovensko prišla až v roku 1991 a to na základe Uznesenia vlády SR pod číslom 664. V devätnástich etapách bolo presídlených 1221 osôb slovenského pôvodu z Ukrajiny s rozmiestnením po celom území Slovenskej republiky v 45 mestách a obciach, medzi nimi aj v Holíči.
Zdroj: PCO Brezová
Aký bude pravoslávny chrám
Stavba Pravoslávny chrám je podľa územného rozhodnutia riešená ako jednopodlažný objekt bez podpivničenia, v pôdoryse takmer štvorcového tvaru o rozmeroch 16,8m x 16,8 metrov. Zastrešenie je navrhnuté v časti nad obradnou miestnosťou ako železobetónová kupola a v časti nad zádverím ako drevená pultová strecha.
Navrhovaná stavba vzhľadom na riešenie a funkčné využitie nebude rušivo pôsobiť na okolie a je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Jej umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, ktorým neodporuje. Nikto z dotknutých účastníkov konania nevzniesol námietky proti výstavbe chrámu.
„Chceli by sme postaviť neveľký, ale pekný chrám, ktorý by zapadol do miestneho koloritu a siluety holíčskych vežičiek. Radi by sme ho zasvätili Presvätej Deve Márii, ktorú slovansky nazývame aj Bohorodica, ona je našou nebeskou ochrankyňou,“ priblížil slovami pravoslávneho duchovného otca Jakub Jacečko.
Pripomenul, že chrám sa stavia s perspektívou pár storočí, preto bude trochu väčší, než je momentálna potreba, s kapacitou približne dvesto ľudí. „Spĺňa kritéria pravoslávnej duchovnosti. Má tu panovať nadčasová atmosféra bez rušivých moderných prvkov. Financovať ho chceme z vlastných zdrojov, pomôžu aj priatelia, podnikateľské subjekty a iné cirkevné obce,“ povedal na záver jerej Jakub Jacečko s tým, že pokiaľ všetko dobre pôjde, chrám začnú stavať už tento rok.

Historické súvislosti
V Holíči a blízkej oblasti sa slúžili pravoslávne bohoslužby už v 9. storočí pri príchode vierozvestcov svätých Kirila a Mefodija - takto sa ich mená vyslovujú v gréckom origináli a u pravoslávnych Slovanov. Moravsko-Panónska cirkevná oblasť pod vedením Mefodija po jeho zosnutí zanikla, pretože bolo približne dvesto jeho učeníkov vyhnaných za Dunaj do Bulharska. V roku 1002 je nahradená latinskou Ostrihomskou arcidiecézou.
V 16. storočí počas tureckých vojen v Holíči žili pravoslávni Srbi. Šľachtic Peter Bakič a jeho príbuzní boli pochovaní v krypte dnešnej Loretánskej kaplnky, kde sa slúžili pravoslávne bohoslužby, no neskorší majiteľ túto pamiatku zrušil. Angelika Bakičová, s ktorou sa spája úcta k Šaštínskej Matke Božej, bola tiež pravoslávneho pôvodu. Z politických dôvodov a istého tlaku v 17. storočí Bakičovci prechádzajú na rímskokatolícku vieru.
Druhý koreň pravoslávia na Slovensku je spojený s Kyjevskou Rusou. Po roku 988 Kyjevská mitropolia siahala až do oblasti Východných Karpát- dnešného Východného Slovenska. Prakticky do 17. storočia bola väčšina obyvateľstva na Východe pravoslávna. V 18. storočí bolo pravoslávie habsburgovskou svetskou mocou postavené mimo zákon. Mukačevský pravoslávny biskup musel odísť do Moldavska a dovolená bola iba uniatská, teda gréckokatolícka cirkev, ktorá sa úplne podriadila rímskemu pápežovi. Pravoslávie bolo potom obnovené a odobrené zákonom až v 20. storočí počas 1. Československej republiky. Z tohto karpatsko-ruského prostredia pochádzajú aj dedovia a babky našich Ukrajincov - imigrantov. Všetci majú pôvod z obcí od Svidníka, Bardejova, Starej Ľubovne a Popradu.
JAKUB JACEČKO
Na pozemku, kde postavia pravoslávny chrám, zatiaľ symbolicky stojí kríž.
FOTO ARCHÍV - JAKUB JACEČKO