KÁTOV. Kátovské jazero už od 1. januára tohto roka nie je chráneným areálom. Budúci rok by ním bolo už desať rokov. Ako povedala Markéta Černinová z Obvodného úradu životného prostredia v Senici -Stále pracovisko Skalica, v súčasnosti zanikol dôvod jeho ochrany. V jazere sa už nevyskytujú prírodné hodnoty, ktoré boli chránené.
Rozhodnite sa: Napustiť či vypustiť?
O status chráneného areálu prišlo Kátovské jazero pár mesiacov potom, čo sa zmobilizovalo niekoľko obyvateľov Kátova a v marci minulého roku podali na obecný úrad petíciu za vyčistenie jazera. Ako hovorí miestny aktivista za Kátovské jazero a predseda petičného výboru Imrich Baránek, všetko sa začalo v roku 2010, keď boli v obci záplavy. „Niekoľko ľudí, najmä prisťahovalcov, žiadalo Správu povodia Moravy v Malackách o vypustenie jazera.“ Ako vysvetľuje, mysleli si, že to súvisí s jazerom.
„Za to však môžu spodné vody,“ hovorí Imrich Baránek. V marci v roku 2011 žiadali Kátovčania, aby správa povodia Moravy jazero opäť napustila. „Aby tam bol život, musí tam byť dostatok čistej a prietočnej vody. Okrem toho, keď tam bolo málo vody, bolo vidieť, že od Skalice priteká do jazera zakalená voda.
Ako Imrich Baránek hovorí, správa povodia Moravy však jazero napustiť odmietla s tým, že majú manipulačný poriadok, ktorý musia dodržiavať, teda aj to, kedy jazero vypúšťať a napúšťať. Podľa starostky obce Terézie Kučerovej táto názorová nejednotnosť obyvateľov situácii tiež veľmi nepomáha. „Keď je vody veľa, časť občanov sa dožaduje vypustenia jazera, lebo majú v pivniciach vodu. Keď je vody málo, požaduje sa naplnenie či zvýšenie prietoku. Toto potom úrady využívajú vo svojej argumentácii proti navrhovateľom.“
Viac vody z Baťovho kanála
Imrich Baránek hovorí, že v petícii navrhovali okrem vyčistenia jazera aj ďalšie riešenia. Jedným z nich bolo zvýšenie odberu povrchových vôd z Baťovho kanála do Kopčianskeho kanála v rozsahu najmenej 100 litrov za sekundu.
Podľa oficiálneho vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku, Odštepný závod Bratislava z augusta minulého roku sa už na úrovni Slovensko-českej komisie pre hraničné vody o odbere povrchových vôd do Kopčianskeho kanála rokovalo. Prvýkrát v roku 2007, poslednýkrát v roku 2011.
„Problémom je schválenie celoročného odberu v rozsahu 20 litrov za sekundu. Podľa názoru českej strany by už takýto odber povrchových vôd z hraničného vodného toku Radejovka (Kopčiansky kanál začína pri odbernom mieste z Radejovky, pozn.red.) mohol výrazne zhoršiť vodohospodárske pomery v tomto území a mohol by ohroziť súčasnú plavbu po Baťovom kanáli.“
Riaditeľ Odštepného závodu Bratislava Ladislav Slebodník ďalej píše, že požiadavku petičného výboru prednesie SVP, OZ Bratislava na najbližšom rokovaní pracovnej skupiny pre technické otázky Slovenskočeskej komisie pre hraničné vody s tým, že o výsledku bude petičný výbor informovať. Ako Imrich Baránek hovorí, zo všetkého, čo žiadali, sa urobilo jediné. „Správa povodia Moravy v Malackách vyrúbala suché topole, ktoré sa nachádzali pri jazere."
Oslovili aj mesto Skalica
Petičný výbor sa obrátil aj na mesto Skalica. Žiadal o pomoc pri zlepšení kvality vody v Kátovskom jazere. Jazero je podľa Markéty Černinovej dlhodobo kontaminované znečistenými vodami, ktoré ústia do jazera práve od Skalice. „Následkom znečistenia vody vyhynuli v jazere všetky ryby.“ Ako hovorí Imrich Baránek, podľa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, ČOV Skalica vypúšťa len „technicky“ čistú vodu. Podľa Markéty Černinovej voda nie je vhodná pre reprodukciu živočíchov. V petícii Kátovčania navrhovali, ako odviesť odpadové a dažďové vody z priemyselnej zóny Skalica vrátane čistiarne odpadových vôd (ČOV) do nevyužitých vodných plôch na biologické dočistenie. Prednosta Mestského úradu v Skalici Anton Bobrík v oficiálnej odpovedi petičnému výboru píše, že prepojenie kanála od ČOV s navrhovanou vodnou plochou obmedzujú vlastnícke vzťahy, ktoré by bolo potrebné doriešiť. Prednosta ďalej píše, že mesto Skalica neplánuje v súčasnosti vytvoriť spájací kanál vodnej plochy a kanála od ČOV. „Išlo by o nemalú finančnú záležitosť. Ak by sa aj takýto kanál vytvoril, musel by sa udržiavať, čo by bolo tiež finančne náročné.“ Mesto Skalica usporiadalo na základe petície stretnutie s vodohospodármi, kde sa hovorilo o spolupráci pri prečistení úseku od ČOV po napojenie do Kopčianskeho kanála, aby sa tak zvýšila prietočnosť. „Dohodli sme sa, že my zabezpečíme ľudské kapacity a oni techniku,“ hovorí prednosta. Na kontrolu čistiarní mesto nemá dosah. „To je v kompetencii príslušných orgánov štátnej správy. Napriek tomu nás to zaujíma, dotknuté podniky však môžeme len upozorniť,“ dodáva na záver Anton Bobrík.(ŽAJA)
