Ako alternatíva na stopéra prichádzal do úvahy Juraj Križko, no ten prekvapujúco ostal na lavičke náhradníkov a miesto vedľa Gajdošíka zaujal Nicolas Gorosito. Ten si svoje miesto zastal nad očakávanie a patril v zápase k najlepším na ihrisku, hoci doteraz hrával iba na pravej strane obrany.
Nad očakávanie preto, lebo v zimnej príprave mal zdravotné problémy, odohral iba jeden prípravný zápas a zápas s Nitrou vynechal pre štyri žlté karty, ktoré nazbieral ešte v jesennej časti. Preto nikoho ani prekvapilo, že v závere zápasu ho už chytali kŕče a nakoniec prepustil svoje miesto už spomínanému Križkovi.
Našiel Stano Griga ideálnu zostavu ?
Na pozápasovej tlačovke povedal S. Griga, že toto bol asi najlepší výkon mužstva pod jeho vedením. Našiel teda senický tréner ideálnu zostavu svojho mužstva. Paradoxne by k tomu prispeli zranenia, no aj to sa vo futbale stáva, že nešťastie jedného pomôže inému. Obranná formácia fungovala stopercentne. Štepanovského výkon s Nitrou ešte nebolo to „pravé orechové“, no so Slovanom akoby chcel svojmu bývalému klubu dokázať, že si ho mali ponechať. Zatienil obidvoch krajných obrancov súpera. Ak Pedro Leal svojími výkonmi na ľavej strane obrany dáva zabudnúť na Filipa Lukšíka, Štepanovský môže dať zabudnúť na Gorosita ako pravého obrancu, ak by ten hrával stopéra. A Černý môže pomaly dať zabudať na Pirosku. Predviedol niekoľko oku lahodiacich akcií a s Nitrou premenením dvoch pokutových kopov aj rozhodol a senických troch bodov.
Z dvoch útočníkov čiernej pleti sa rozhodne viac páčil Rolando Blackburn so Slovanom, ako Lamine Diarrassouba s Nitrou. Bol mimoriadne aktívny, dostával sa do šancí a najmä, prezentoval sa gólovou prihrávkou Divišovi.
O kvalitách Boleka, Gajdošíka, Kóňu, Ďuricu, Diviša, Strnada či Kalabišku sa rozpisovať hádam ani nemusí.
Klobúk dolu pred prestupovou politikou funkcionárov klubu. Ak by ešte prišlo viac divákov, mohol by sa každý zápas na Záhorí premeniť na futbalový sviatok.
