MALACKY. Na mestskom zastupiteľstve v Malackách sa opäť preberal problém Rómov z Družstevnej ulice.
Koncom minulého roka prišiel poslanec Juraj Říha s návrhom presťahovať ich do areálu vo vlastníctve vodární. Nápad však narazil na prudký odpor obyvateľov blízkeho sídliska Juh. Poslanci teda poverili mestských úradníkov, nech prídu s riešeniami – koniec koncov sú za to platení.
V hre aj návrhy mimo kataster
Úradníci sa v novom obsiahlom materiál zaoberali okrem Družstevnej ulice aj neplatičmi na Skuteckého. Pri téme Družstevná dokonca prišli so siedmimi návrhmi oproti štyrom predchádzajúcim. Návrhy počítajú so zaobstaraním špeciálneho bývania v kontajneroch.
Problémové rodiny by mohli presťahovať dokonca aj do katastrov obcí Kostolište a Borský Sv. Jur, kde mesto vlastní pozemky.
Takto ostatne v Malackách riešili problém aj pred desiatimi rokmi, keď Rómov vysťahovali do Gajár. Medzi ďalšími návrhmi padli napríklad lokalita Včelnica pri rekreačnom objekte či Hlboká ulica, kde by zrejme hrozili nové konflikty.
V dotazníku, ako s problémom naložiť, sa vraj vyjadrilo len 240 občanov, z čoho úrady usudzujú, že väčšina ľudí sa o vec nezaujíma podrobne.
„Vyskytuje sa tam celá škála návrhov od lokalít ako Juh, Majery či Hlboká, cez lokality v strede mesta, aby boli obyvatelia Družstevnej 25 ľuďom a policajtom na očiach, ďalej lokality opustené/neobývané na okraji mesta či za mestom až po radikálnejšie návrhy typu ranč pána Hlinu, Sibír, opustený ostrov, Afrika, vesmír, pred Úrad vlády, ostrov na Jakubovskej štrkovni atď.,“ píše sa v materiáli o občianskych nápadoch.
Proti schváleniu materiálu s názvom Informácia o príprave zámeru riešenia obyvateľov mesta ohrozených sociálnym vylúčením hlasoval ako jediný poslanec Jozef Mračna.
Podľa jeho slov je celá vec veľmi zložitá a v materiále bolo niekoľko nezodpovedaných otázok. Chýbala mu napríklad hlbšia ekonomická analýza všetkých navrhovaných riešení alebo stanovisko dotknutých susedov.
Je možné, že by pri zámere sťahovania problémových rodín, zareagovali vlastníci susedných pozemkov rovnako ako pred časom obyvatelia sídliska Juh, keď sa dozvedeli, že neprispôsobiví obyvatelia by mohli obývať schátraný objekt vodární v ich blízkosti.
Treba sa spýtať aj ich samotných
„Nehlasoval som proti, pretože by som materiálu vyčítal neschopnosť navrhnúť riešenie problému mestom Malacky, ale preto, že mestský úrad mal na spracovanie materiálu niečo vyše mesiaca, čo považujem za málo. Materiál mohol mať ešte vyššiu vypovedaciu hodnotu. Návrh na uznesenie, ktorý z neho vzišiel, obsahuje návrh troch lokalít, ktoré ako jediné mali následne v rýchlosti rozpracované finančné náklady. Najlacnejšie z toho vychádza lokalita za Družstevnou, niečo vyše 40-tisíc eur, a to si myslím, že ešte nebude všetko,“ myslí si Jozef Mračna.
„Akcia vyvolá protiakciu. V materiáli mi tiež chýbal aj názor samotných dotknutých Rómov. Je tiež dôležité, čo oni sami vlastne chcú. Bol som u nich, viem, že majú rôzne názory na vec. Vieme, že niektorí netúžia žiť v takto naladených Malackách. Majú na to právo," povedal Mračna.
"Skúsme sa nad tým aspoň zamyslieť. Ak ich niekde presťahujeme do unimobuniek, do dvoch rokov riešime problém opäť. Len tie bunky už na nič iné nebudeme vedieť využiť. Problém by sa mal riešiť v občiansko-právnej rovine a majetkovej súčasne. Štát by mal tiež prispieť. Ale bude teraz pred voľbami na to priestor resp. ochota? Preto som chcel, aby sa materiál dopracoval a predložil po voľbách, keď bude jasné, s kým bude možné na túto tému na úrade vlády komunikovať. Ďaľšou nezodpovedanou otázkou je, čo sa stane s majetkom na Družstevnej ulici, po prípadnom odchode obyvateľov by sa dal len zrovnať buldozérom,“ dodal poslanec Mračna.
Autor: Stanislav Šimo
