Článok pokračuje pod video reklamou
SENICA. V piatok 27. januára v Záhorskej galérii (ZG) v Senici venovali Jozefovi Kostkovi sympózium a otvorili výstavu.
„Jozef Kostka musel roku 1972 v období nastupujúcej normalizácie v rozkvete síl, keď vychoval najviac žiakov, nedobrovoľne opustiť Vysokú školu výtvarných umení. Bola to skutočne strata pre slovenskú kultúru. V roku 1990 bol rehabilitovaný. Postihnutým bola vrátená česť a pôvodná profesia.“ To bola iba jedna krutá epizóda zo života profesora, národného umelca Jozefa Kostku, ktorou spolukurátor výstavy, riaditeľ ZG v Senici Štefan Zajíček pripomenul život sochára a vysokoškolského pedagóga, ktorý sa dožil 84 rokov - zomrel roku 1996.
Na sympóziu o ňom hovorili viacerí výtvarní teoretici: Katarína Bajcurová zo Slovenskej národnej galérie, profesor Ľudovít Hološka z Akadémie umení v Banskej Bystrici, historička umenia Ľuba Belohradská. Tiež osobné spomienky o Jozefovi Kostkovi pripojila neter manželky umelca Marcela Macharáčková z bratislavskej Galérie Jozefa Kostku, ktorá pracovala na Špilberku, v Múzeu mesta Brna, kde 36 rokov viedla výtvarné oddelenie, a za ten čas sa ako Slovenka zaradila medzi najvýznamnejšie umelecké historičky v Čechách.
Klasik i modernista
Jozef Kostka nastúpil modernu. Bol priekopník aj klasik. Reprezentuje prelom v slovenskom sochárstve, zdôraznil Štefan Zajíček: „Svojím neúnavným hľadačstvom dosiahol podstatný odklon od predchádzajúceho, prevažne realistického, vizuálneho konceptu, modelu sochárskeho uvažovania smerom k neiluzívnemu podpovrchovému poznaniu a znakovému stvárneniu vnútornej, duchovnej podstaty nášho bytia.“
Jedinečná výstava
Výstava v Záhorskej galérii v Senici je výnimočná, tvorí ju výber z umelcovej pozostalosti. Takto pohromade nebola ešte prezentovaná.
„Je dokladom zbierkových fondov súčasnej Galérie Jozefa Kostku v Bratislave, umiestnenej v autentickom prostredí ateliéru umelca. Podáva celoživotný prierez dielom od parížskeho obdobia jeho kresieb z rokov 1938/1939, keď tam študoval (École des Beaux-Arts), cez vrcholné vojnové obdobie, povojnové rozbehy, aj v monumentálnej i komornej tvorbe, až po vyvrcholenie v 60. rokoch, keď sa jeho aktivita rozvinula do mnohých diel veľmi zaujímavých a protikladných, až po stíšenie tvorby po nedobrovoľnom odchode zo školy,“ konkretizoval Štefan Zajíček.
Po Jozefovi Kostkovi ako pedagógovi máme množstvo výnimočných sochárskych osobností - Jozef Jankovič, Juraj Meliš, Vladimír Kompánek, Pavol Tóth, Ján Hoffstädter a ďalší. „Kostka je ako dobré víno, čím starší, tým lepší.“ Zaznelo na sympóziu.
Výstava k 100-ročnici sochára Jozefa Kostku v Záhorskej galérii v Senici potrvá do 15. marca. Dáva šancu inšpirovať sa dielom umelca – Záhoráka, ktorý zásadným spôsobom „zmenil tvárnosť novodobého slovenského sochárstva a posunul jeho vývoj do netradičných vôd európskej plastickej moderny.“
Bývalí žiaci profesora Jozefa Kostku na vernisáži v Senici. Zľava docent Juraj Sapara (posledný Kostkov žiak), Anna Velgosová (neter manželky Jozefa Kostku), Jaroslava Šicková-Fabrici, Ján Šicko, docent Jozef Barinka (posledný asistent profesora Jozefa Kostku na Vysokej škole výtvarných umení).
