SKALICA. Chrámová hudba a mohutný, no precítený zvuk organu majú v tomto období výnimočné čaro. Počas najkrajších sviatkov v roku, kedy si veriaci pripomínajú narodenie Spasiteľa a veselia sa aj všetci ostatní, mnohé kostoly pozývajú na tradičné koncerty. Ich neodmysliteľnou súčasťou je práve organ, najväčší a najzložitejší hudobný nástroj, pochádzajúci ešte z čias antiky. Preto sú tieto dni dobrou príležitosťou zamyslieť sa nad syntézou organovej hudby a skutočným odkazom vianočných sviatkov.
Uznávaný organista Stanislav Šurin nám v tomto duchu porozprával o výnimočnom hudobnom nástroji, na ktorom hral doslova po celom svete. Organ považuje za akýsi hudobný atribút Adventu a predovšetkým Vianoc. Pútavo a pod rúškom vianočných vyznaní rozpráva o svojej ceste k tomuto hudobnému nástroju, o tom, ako odovzdáva skúsenosti svojim študentom, o úskaliach spojených s profesionálnou hudobnou produkciou či o slovenských organových „naj“.
Pán Šurin, kedy ste sa rozhodli pre organ, čo vás k nemupriviedlo?
- Hrať na organe som začal ako 12-ročný v kostole na Kopánke v Trnave. Mňa a niekoľkých kamarátov učil pán Bajaník. Charizmatický salezián s veľkým srdcom. Bez uja Adama, ako sme ho volali, by som sa k hudbe asi vôbec nedostal. Dal mi na výber – organ alebo karate, ktoré som vtedy trénoval. A ja som sa rozhodol pre organ. Koniec koncov som nebol sám. Ujo Adam priviedol k hudbe mnoho mojich rovesníkov, medzi inými napríklad aj herca, speváka, skladateľa a aranžéra Kamila Mikulčíka.
Pôsobíte aj ako pedagóg, vyučujete hru na organe na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Ako hodnotíte záujem súčasnej mla dej generácie o tento historický a zložitý hudobný nástroj?
- Myslím, že o organ má záujem množstvo mladých ľudí. Iba malá časť z nich sa pre štúdium hry na kráľovskom hudobnom nástroji rozhodne. Dôvodom je skutočnosť, že na Slovensku ako profesionálny organista alebo cirkevný hudobník de facto nenájdete uplatnenie. Pomôcť by mohli cirkvi (katolícka a evanjelická a. v.), keby vytvorili stabilné a funkčné miesta aspoň na najdôležitejších postoch. Ale tie o profesionálnu hudobnú produkciu nemajú skutočný záujem. V každej diecéze je však pre niekoľkých profesionálov dostatok práce a pri trošku dobrej vôli by sa našli aj financie. Je to škoda, lebo tým trpí hudobná úroveň bohoslužieb, ale aj úroveň opráv organov atď.
Stanislav Šurin a historický organ. FOTO: INGRID SOCHOROVÁ
Vďaka pravidelnému koncertovaniu ste mali možnosť spoznať mnoho sakrálnych stavieb a tiež organov. Sú miesta, ktoré vám výnimočne učarili,kamsa rád vraciate?
- Fascinujú ma staré katedrály s veľkými organmi a vynikajúcou akustikou. Rád by som sa vrátil do nórskeho Trondheim, korunovačnej katedrály nórskych kráľov. Fascinovalo ma však aj Mexiko s typickým koloniálnym barokom. Glagolskú omšu by som si rád zopakoval na koncerte v Taipei. Každoročne sa však vraciam do Seattle, kde mám dobrého priateľa a kolegu Davida di Fiore. Úžasné však je, keď idem hrať na neznáme miesto a som plný očakávania a napätia z mne neznámeho organa a chrámu, kde budem koncertovať.
Ako sa vám hralo na historickom romantickom organe pri slávnostnom otvorení zrekonštruovaného Jezuitského kostola sv. Františka Xaverského v Skalici? Je tento organ, privezený z Anglicka, niečím výnimočný?
- Hralo sa mi výborne. Na organe som hral, keď bol umiestnený ešte na starom mieste v meste Sheffield a nebol vo veľmi dobrom stave. Organ precízne zrekonštruoval jeden z najlepších slovenských organárov a reštaurátorov Ján Valovič zo Serede. Tento nástroj je unikát – originálny anglický historický organ z 19. storočia umiestnený v nemenej unikátnom priestore bývalého skalického jezuitského kostola. V tomto priestore je vynikajúca akustika a ja som mal navyše česť hrať so skvelým Moyzesovým kvartetom.
Môžete našim čitateľom prezradiť niekoľko organových „naj“? Napríklad, ktorý organ na Slovensku je najstarší, najvzácnejší, najzaujímavejší? Má tento nástroj svoje raritné kúsky aj na Záhorí?
- Za najstarší hrateľný organ na Slovensku ja považovaný organový pozitív spišského majstra Bartolomeja Fromma v Kežmarku z roku 1651. Zachovali sa však aj staršie organy, respektíve ich časti. Vzácny je aj organový pozitív v Štítniku. Tento nástroj však nemá jedinú pôvodnú zachovanú píšťalu. Z tohto obdobia sa nám najčastejšie zachovali iba organové skrine, do ktorých boli neskôr vstavané novšie organy. Jedna z najvzácnejších a najstarších organových skríň sa nachádza práve vo farskom Kostole sv. Michala v Skalici. J
ej autorom je viedenský organár Johann Woeckerle a pochádza z roku 1649. Do tejto skrine postavila v roku 2007 nový mechanický organ opäť viedenská firma, tentokrát Walcker-Mayer. K najvzácnejším organom na Záhorí patria jednoznačne aj nástroje majstra Martina Šaška (1807-1893) z Brezovej pod Bradlom. Šaško je považovaný na najvýznamnejšieho slovenského organára 19. storočia a dodnes ho počtom a kvalitou jeho diela na Slovensku nikto neprekonal. Jeho vzácne opusy nájdeme napríklad v Evanjelickom s.v. kostole na Myjave, v Brezovej pod bradlom či v Jablonici. Nástroj zo Šaškovej dielne však zdobí aj trnavskú katedrálu sv. Jána Krstiteľa.
Akú má pre vás súvislosť Advent a vianočné sviatky s organovou hudbou, čím je táto atmosféra výnimočná?
- Organista ako hlavný protagonista chrámovej hudby u nás vždy vníma sviatky cez liturgické obdobia, ktoré sú špecifické aj svojou hudbou. Organ je akýmsi hudobným atribútom Adventu a predovšetkým Vianoc. Advent predchádza Vianociam. Je to čas stíšenia, meditácie a pokory, ktorý vyústi do radosti Vianoc. A tak znie aj organ, cez Advent meditatívne a skromne a cez Vianoce s plným zvukom, mixtúrami a trúbkami. Žiaľ, Vianoce sú v poslednej dobe čoraz viac iba o nákupoch, plných stoloch, chladničkách a drahých darčekoch.
Posolstvo Vianoc úžasne charakterizoval geniálny český skladateľ organovej a chrámovej hudby Petr Eben: “A snad důležitejší než dárek, ktorý udělá chvilkovou radost je to, co by mu mělo předcházet a co by bylo trvalejší: vzdát se něčěho z okruhu vlastní suverenity – kusu svého klidu, části svých nároků, svého práva na pravdu, na jedině správný názor, na neomylnost, na rozhodování, práva na uraženost, na odvetu, na vlastní pohodlí, na uzavření do svého nedobytného vlastního světa. Opustit toto bezpečné teritorium teprve asi znamená vykročení do vánoční lásky.“
Nepochybne absolvujete vianočné koncerty. Aký repertoár vyberáte pre tieto duchovnom naplnené chvíle?
- Snažím sa rozlišovať adventné a vianočné programy. Často účinkujem so speváčkou, pretože vhodný spievaný text so zvukom organa je práve v tomto čase mimoriadne sugestívny. Je nositeľom obsahu duchovných textov, ktoré tematicky vychádzajú z daného liturgického obdobia. Samozrejme, že hrám aj sólovú organovú literatúru, predovšetkým Johanna Sebastiana Bacha. Práve dielo tohto skladateľa je úzko spojené s jednotlivými liturgickými obdobiami.
Čo pre významného organistu Stanislava Šurina predstavujú Vianoce?
- Na Vianoce si akosi viac uvedomujem, že dobro ešte stále existuje, aj napriek všetkým negatívam, ktoré nám tento rok priniesol, aj napriek stále sa zhoršujúcej spoločenskej situácii. Vianoce sú zázračným obdobím, v ktorom snáď aj to najtvrdšie srdce pocíti náklonnosť konať v zmysle prikázania „miluj blížneho svojho ako seba samého“.
