HLBOKÉ. Vianočný čas prináša aj zamyslenia sa nad hodnotami, ktoré ľudia vyznávajú. Mnohí nachádzajú dávno zabudnuté nielen v sebe samom, ale aj v ponímaní ľudského bytia ako takého. Návod na to, ako si ponechať a preniesť aj do ďalších dní oslobodzujúce posolstvo našich predkov má Igor Dobroslav Čobrda z Hlbokého. Na píšťalu hrá neraz len tak – pre radosť.
Pán Čobrda, priblížte, prosím, naším čitateľom koncovku. Je to predsa len netypický hudobný nástroj pre záhorácky región.
- Hudobný nástroj „koncovka“ je drevená pišťala pastierov používaná hlavne na strednom a východnom Slovensku. Jej zvuk sa krásne nesie z kopcov a čarovná pieseň ľahšie udrží stádo pohromade. Má dušu - okienko s vnútornou hranou, kde vzniká zvuk.Silou dychu udávame výšku tónu, zakrytou dierkou na konci nástroja hráme poltóny. Dĺžka píšťaly určuje v akej stupnici je ladená.
Zvláštnosťou koncovky je, že sa dajú hrať aj štvrť-tóny, kedy je polozakrytá dierka, alebo plynulo prechádzať medzi tónmi. Až obdivuhodne veľa sa dá vytvoriť na takom malom rozsahu, keď dych – duch určuje „prameň“ a duša „spieva“. Pocitovo ako vodopád, čo prúdi a hráč sa prizerá. Ako naladíš myseľ – taký otvoríš prameň a potom už len necháš tiecť...
Čím Vám učarila koncovka, kedy ju beriete do rúk a hráte?
- Učarila mi svojou jednoduchosťou. Skúšal som hrať na gitaru aj klávesy, no mám asi drevené prsty, lebo ma neposlúchajú. Pri koncovke stačí jeden prst, ostatné ovládate dychom.
Veľmi mi pomohla aj hra v skupine, lebo je čarovné vyjadrovať svoje city cez tento nástroj, pre niekoho, alebo s niekým. Hrám príležitostne, najradšej v prírode, pri obradoch – prírodných sviatkoch, či len tak pre radosť.
Odkiaľ pochádza konkrétne tá Vaša, ako ste sa po ňu dostali?
- Moju prvú koncovku mám asi spred desiatich rokov od Miroslava Žiarislava Švického. Vtedy viedol kurz Cesta koncovky, na ktorom som začínal s hraním. Po kurze sa utvorila skupinka nadšencov a každý týždeň sme sa stretávali a hrávali.
Išlo nám hlavne o prehĺbenie cítenia s prírodou, tak obnovenie svojho spojenia s ňou. Čo bolo kedysi, za našich pradedov a prababičiek prirodzené, teraz sme cítili potrebu cvičiť. Koncovka je nástroj, ktorý k tomuto môže veľmi pomôcť.
Viete, kto ju vyrobil a koľko má rokov?
- Teraz hrávam na dve koncovky od majstra kováča Dobrodeja z Hrušova. Má okolo 37 rokov. Vyrába kvalitné nástroje s citom umelca, no oveľa viac sa mi páči, že preňho to nie je „folklór“, ale skutočný život spojený s prírodou.
Aké sú na nej vyrezané motívy?
- Sú to svargy. Staroslovanské slnečné symboly vzniku a správnej rovnováhy života.
Popíšte, prosím, ako sa na nej hrá, ako sa tvorí zvuk
- Hrá sa fúknutím do píšťaly. Najjemnejšie fúknutie vydáva základný tón. Na vyšší tón preskočíme vnútorným zvýšením tlaku vzduchu tlakom na bránicu brušnými svalmi (nie pľúcami) a nárazovým vypustením, ako keď vyslovujeme „T“. Cvičením získame cit pre zahratie tónu, ktorý potrebujeme.
Ľudia, ktorí hrajú na fujaru tvrdia, že má dušu a že sú s ňou zžití. Pociťujete to podobne? Je pre Vás koncovka dobrou spoločníčkou?
- Podľa mňa ak hráte oduševnenú hudbu, pôsobí vaša duša cez nástroj a tak sa tento stáva jemnejším a je použiteľný s akousi ľahkosťou. Tiež také niečo pociťujem pri mojich koncovkách. Ale sú to pre mňa hudobné nástroje, spoločníčka môže byť skôr duša, ktorá sa cez ne prejaví.
