MARIANKA. Bratislavský arcibiskup a metropolita Mons. Stanislav Zvolenský zavíta v sobotu 3. decembra do starobylého mariánskeho pútnického miesta Marianka neďaleko Bratislavy. V rámci slávnostnej omše o 14.00 h oficiálne vyhlási udelenie titulu Bazilika minor pre tamojší pútnický chrám Narodenia Panny Márie.
Podľa príslušného dekrétu Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí má toto rozhodnutie upevniť duchovné puto s Rímskou cirkvou a Svätým otcom a tiež vyzdvihnúť liturgickú i pastoračnú dôležitosť tohto pútnického miesta, informoval hovorca arcibiskupa Jozef Haľko.
V bazilike sa má každoročne osobitným spôsobom sláviť sviatok Katedry sv. Petra (vždy 22. februára), slávnosť sv. apoštolov Petra a Pavla (29. júna), ako aj výročie voľby alebo začiatok pastierskej služby najvyššieho predstaviteľa Katolíckej cirkvi - počas pontifikátu terajšieho pápeža Benedikta XVI. je to 19. apríl 2005, čiže deň jeho voľby, a 24. apríl 2005 začiatok jeho pastierskej služby.
V bazilike sa tiež slávi výročný deň udelenia titulu Bazilika minor a deň liturgického slávenia titulu kostola - Narodenie Panny Márie. V bazilike má byť umiestnený aj znak pápeža či znak apoštolského stolca. Pápežský znak v podobe skrížených kľúčov možno používať na zástavách, rúchach i na pečiatke baziliky, spresnil Haľko.
V kostole Narodenia Panny Márie v Marianke sa pravidelne konajú pobožnosti a mesačné púte. Medzi najznámejšie patrí tradičná púť pri príležitosti sviatku Narodenia Panny Márie (8. septembra).
Marianka je najstaršie pútnické miesto na Slovensku, jeho pôvod a história je sčasti zahalená tajomstvami a legendami. Historici rádu pavlínov, ktorý toto miesto spravoval, zapísali ústne tradovanú legendu o pustovníkovi, ktorý tam žil a z hruškového dreva vytesal sošku Panny Márie, údajne to bolo v roku 1030. Keďže musel z tohto miesta ujsť v dôsledku nepokojov v Uhorsku po smrti kráľa Štefana, ukryl sošku do bútľavého stromu.
Našla sa až o niekoľko storočí neskôr a okolo jej nájdenia tiež kolujú rôzne legendy. Najznámejšia z nich hovorí o zbojníkovi, ktorému sa narodili ťažko postihnuté deti a dal sa na pokánie. Na základe zjavenia Matky Božej vo sne vraj našiel sošku v zemi a pod ňou prameň, ktorý vyliečil jeho deti.
História pútnického miesta v Marianke sa začala písať od roku 1377, keď sa tu zastavil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký z rodu Anjou. On položil základný kameň kostola a zveril správu pútnického miesta rádu pavlínov. V roku 1380, keď bol kostol dostavaný, ten istý kráľ slávnostne preniesol milostivú sošku Panny Márie na jeho hlavný oltár.
Kostol Narodenia Panny Márie bol pôvodne gotický a gotickú štruktúru si aj zachoval. Koncom 17. storočia bol však rekonštruovaný v barokovom slohu, ale koncom 19. storočia (1877) bol opäť regotizovaný. Zachovali sa v ňom dodnes barokové i gotické pamiatky.
Lurdská jaskyňa a Krížová cesta v Marianke boli postavené v polovici 20. storočia. Po rôznych udalostiach a zmenách počas rokov, v súčasnosti pútnické miesto Marianka spravuje Kongregácia bratov tešiteľov. Tí dali v roku 1936 v Marianke postaviť Krížovú cestu so sochami v životnej veľkosti. Zrekonštruovali kostol a bývalý kláštor (kaštieľ), ktorý dnes slúži ako pútnický a exercičný dom.
