LAKŠÁRSKA NVÁ VES. Obec žila v znamení 200 rokov od narodenia Šimona Klempu, náboženského spisovateľa, prepošta – trnavského kanonika, prvého redaktora Katolíckych novín (1849-1855) a druhého predsedu Spolku svätého Vojtecha (1899-1900).
Tento predstaviteľ tretej generácie bernolákovcov sa podieľal v časoch národnostného útlaku na rozvíjaní národného povedomia. Šíril kresťanskú filozofiu lásky k blížnemu a osvetu medzi širokými ľudovými masami.
Splatiť dlh osobnosti Šimona Klempu
Narodil sa 24. októbra 1811 v Lakšárskej Novej Vsi. Po gymnaziálnych štúdiách v Bratislave a Ostrihome, štúdiu filozofie v Trnave a teológie vo Viedni, ho roku 1836 vysvätili za kňaza. Ako kaplán nastúpil do Farnosti svätého Jozefa v Pešti, označovanej za najväčšie slovenské mesto. Veď v Budapešti vtedy žilo 33-tisíc Slovákov.
Katolícke noviny začali vychádzať 7. novembra 1849 a po šesť rokov Klempovho pôsobenia sa v nich „priblížil k jednoduchému ľudu ich vlastnou rečou.“ Horlil za zakladanie miestnych knižníc. za a zakomponovanie viery do výučby v štátnych školách.
V nepokojných časoch po potlačení revolúcie 1848/1849 chcel Klempa slovom aj upokojovať. „Pracujme pravdou, ktorá je síce príkra, ale zdravá...“ Slovo, reč a pravda z novín sa mali stať liekom, ktorý „kojí, občerstvuje, kŕmi, posilňuje.“ Rezonovalo v príhovore biskupa a predsedu Spolku svätého Vojtecha - Jána Oroscha, ktorý v Lakšárskej Novej Vsi celebroval svätú omšu a uctil si Klempu aj pri jeho hrobe.
Tam sa osobnosti poklonili a vence položili tiež poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Dušan Čaplovič, predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš, prednosta Obvodného úradu zo Senice Štefan Huťťa, tajomník Matice slovenskej Peter Mulík a ďalšie osobnosti.
Akadémia so Slniečkami i „hviezdičkami“
Starostka Lakšárskej Novej Vsi Oľga Procházková si na spomienkovej slávnosti zaspomínala aj na časy, keď bol Šimon Klempa doma ešte zabudnutým.
Spomienková slávnosť k 200-ročnici akoby synergickým efektom vzťahu rodiska i Slovenska k tejto osobnosti dávala nový rozmer. Vyjadrili sa literárni historici – univerzitná profesorka Eva Fordinálová i dlhoročný riaditeľ Spolku svätého Vojtecha Štefan Hanakovič.
Slávnosť listom pozdravil predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. Poézia znela v prednese herečky Libuše Trutzovej, kvalitné spevácke výkony podali speváci z domáceho súboru Slniečka, v klavírnom sprievode Lakšárčana Jána Salaya zaspievali tiež Juraj Havaj, Radoslava Mičová, i Zuzana Vinklerová.
K dvestoročnici s podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Trnavského samosprávneho kraja, Obce, lakšárskej farnosti, Spolku svätého Vojtecha v Trnave a Matice slovenskej vznikla publikácia, ktorú zostavili Ing. Oľga Procházková, Mgr. Ladislav Labo a PhDr. Júlia Lauková.
Posvätená Krížová cesta od Šimona Klempu i obnovený kostol
Biskup Ján Orosch posvätil aj obnovený kostol i Krížovú cestu, ktorú svojho času obci daroval Šimona Klempa. Delegácie hostí i domáci sa osobnosti poklonili i pri pamätnej tabuli na Kaplnke svätých Šimona a Júdu. Ku Klempovmu životu a dielu sa vrátili aj výstavy v kultúrnom dome v Lakšárskej Novej Vsi. Jednak výstava dokumentov z archívu Spolku svätého Vojtecha i výstava sakrálnych motívom na fotografiách 75-ročného jubilanta - Lakšárčana Viliama Selka.
Posolstvo Šimona Klempu súčasníkom
Z referátov, príhovorov a oslavných rečí zaznelo, čím si Šimon Klempa vyslúžil byť medzi poprednými „hviezdami“ národných dejateľov Slovenska v časoch národnostného útlaku. Hmotne i duševne si jeho slovom národ pomáhal. Po potlačení revolúcie i ako historik, aj prácou v Katolíckych novinách a neskôr v Spolku svätého Vojtecha sa postaral o tíšenie emócií, vysvetľoval, čo znamená viera v Boha, prinášal uzmierenie, stíšenie rozbúrenej hladiny, pestoval v ľuďoch lásku k rodu, národu, prehlboval vedomie osobnej zodpovednosti, podporoval vznik knižníc, nabádal k čítaniu.
Spomienková slávnosť v Lakšárskej Novej Vsi bola dôstojnou oslavou ducha a diela, ktorým sa nám aj 108 rokov po svojej smrti Šimon Klempa prihovára. Prednosta Obvodného úradu zo Senice Štefan Huťťa úspešnú oslavu národného dejateľa výstižne okomentoval slovami: „Časť neba, ktorá patrí Záhoriu, dnes tancuje...“
