Článok pokračuje pod video reklamou
MORAVSKÝ SV. JÁN. Pätnásťtisícový dav Slovákov sa pohol z Moravského svätého Jána k rieke Morava, nad ktorou dlhé roky visela neviditeľná železná opona. Ľudia na Záhorí vykročili k slobode. Od budúcnosti si veľa sľubovali.
Rieka Morava bola za socializmu pre Slovákov neviditeľná - od Devína po Kúty ju chránili ostnaté drôty a pohraničníci so zbraňou v ruke. Niektoré varovné tabule vo vojenskom pásme boli pre istotu napísané v nemčine i angličtine.
Pamätný pochod slobody pripadol na 30. decembra. Pôvodne mal byť na Vianoce, ale komunisti to vraj prekazili - organizátorov očierňovali, že rozbíjajú okná a podobne. Nakoniec sa všetko vysvetlilo.
Päť stoviek Rakúšanov nadšene vítalo pätnásť tisíc ľudí zo Záhoria. Na spomienkovom pochode po dvadsiatich rokoch to už bolo opačne - Rakúšanov bolo viac ako Slovákov. Asi dvesto ľudí sa stretlo na moste.
Podľa jedného z iniciátorov pochodu Jozefa Chrenu bola organizácia veľmi náročná. Do Rakúska šli s kamarátmi vec osobne vybaviť cez moravskú dedinu Mikulčice. Povolenie bolo treba získať aj od vojska, čo bola dovtedy neslýchaná vec.
Jozef Chrena je dnes úspešný umelecký maliar, ktorý vystavoval svoje práce napríklad aj v New Yorku. Na pochod si, samozrejme, veľmi dobre spomína. Zvítanie strán bolo vraj mimoriadne srdečné. Vládla revolučná eufória. Z Moravského sv. Jána prišla dychovka, furman so záprahom, ľudia v krojoch, baraniciach i v rifliach.
Rakúskych susedov ponúkli našinci tradične - chlebom, soľou a tiež slivovicou. Ich zástupcov z obce Hohenau poprevážali na našu stranu rieky na loďkách. Rakúšania nám priviezli južné ovocie, mysleli si, že u nás ho nepoznáme. Fotografie, ktoré našim novinám poskytlo Mestské centrum kultúry v Malackách majú viacerých autorov - okrem Chrenu tu fotili páni Peter Maxian, doktor Ondrej Šimek zo Senice a ďaľší.
"VPN bolo u nás veľmi silné. Stretávali sme sa v mojom ateliéri. Kuli sme plány do budúcnosti, nové voľby. Pchali sa k nám aj komunisti, no tých sme vyhodili. Nechceli sme, aby nás zdiskreditovali. V mestách sa do VPN dostali aj komunisti, u nás nie," spomína Jozef Chrena.
"Neskôr, po pár mesiacoch sa to začalo štiepiť, prišli mečiarovci, veľmi silná bola u nás aj SNS. Ale to už je iná epizóda," uzavrel Jozef Chrena, ktorý vlastní archív materiálov o týchto časoch.
