V tejto škole už privítali veľa hostí. Toto bol jeden z najvzácnejších, pretože na takej významnej športovej udalosti, akou paralympijské hry určite sú, nikto iný z mesta Šaštín - Stráže ešte nesúťažil. Ak vás jeho životný príbeh zaujíma, začítajte sa do nasledujúcich riadkov.
Osudný sa mu stal prvý prázdninový piatok 2003
Málokto si pamätá, čo presne robil 4. júla v roku 2003. Bol prvý prázdninový piatok a v rodine Radka Malenovského sa v tejto chvíli otočil život hore nohami. Skok hlavičkou do jazera v miestnej Gazárke znamenal pre vtedy 16 - ročného chlapca koniec jeho úplnej mobility. Následkom zlomenej krčnej chrbtice najskôr zmeravel, nasledoval opuch miechy. Čiastočne pomohla transplantácia stavca v krčnej oblasti. Veľký pokrok urobil vďaka viacerým liečebným pobytom v Kováčovej. Najskôr to boli 4 - mesačné a potom už len asi mesačné pobyty. Dnes závisí jeho pohyblivosť od momentálnej kondičky a od toho, ako poctivo cvičí a trénuje svalstvo. Čiastočne dokáže používať pravú nohu a v rukách sa ešte objavujú nečakané spazmy, ktoré sú nepríjemné aj počas súťaží. Na to, že vyskočí na vlastné z vozíka, už nečaká. To by sa musel stať zázrak. Má však chuť a silu vôle, aby dokázal svoj stav udržať aspoň v takom stave ako je to teraz.
V deň úrazu mal Radko 16 rokov a za sebou 1. ročník na Strednej elektrotechnickej priemyslovke v Starej Turej. Po roku rehabilitácií a liečby, najmä v Kováčovej, odišiel študovať na Obchodnú akadémiu na Mokrohájskej ulici v Bratislave. Práve tu sa dostal k streľbe. Predtým skúšal aj stolný tenis, ale v ňom sa mu nedarilo podľa jeho predstáv. K streľbe ho v roku 2004 priviedla staršia kamarátka zo školy Veronika Vadovičová. Keď so streľbou začal, myslel si, že je to len tak pre potešenie a rozptýlenie. Vtedy sa mu ani len nesnívalo, že by ho tento šport mohol priviesť až na olympijský štadión. Veronika ho zobrala aj k trénerovi Jozefovi Širokému. Ten sa mu začal intenzívnejšie venovať a zrazu sa dostavili aj nečakané prvé úspechy. Prvé ocenenia a umiestnenia nedali na seba dlho čakať a Radko už streľbe zostal verný.
Vyhráva všade, kam príde. Ocenenia sa rátajú iba ťažko
Jeho ocenenia sa nedajú ani spočítať, vyhráva všade, kam príde. A to nielen po jednej medaile! Ocenenia má doma krásne vystavené a vzorne vyleštené naskladané vo svojej izbe. Medaily a poháre sa už tlačia na seba a človeku sa ani veriť nechce, že patria jednému a tomu istému človeku. Už teraz viem s istotou povedať, že v našom meste na neho nikto nemá. Paradoxne tá najcennejšia medaila, ktorá mu priniesla nomináciu na paralympiádu v roku 2012, je najobyčajnejšia a najjednoduchšia, akú v zbierke má. Povedala by som, že je to len kúsok plexiskla, ktorý by si zručnejší školák vyrobil na pracovnom vyučovaní v neobľúbenej školskej dielni.
R. Malenovský je reprezentantom Slovenska. Štartoval aj na Paralympijských hrách v Pekingu.
K jeho najväčším úspechom patrí víťazstvo na Svetovom pohári (SP) v Španielsku v máji 2011. Toto bol doteraz najväčší SP, štartovali na ňom strelci zo 43 krajín. Táto súťaž je náhradou za Majstrovstvá Európy, ktoré sa z politických dôvodov od roku 2007 nekonajú. Tu získal Radko dôležité zlato za vzduchovku ležmo a práve už tú spomínanú „obyčajnú“ medailu z plexiskla. Súťaž však bola nesmierne dôležitá, lebo mala status paralympijskej kvalifikácie a to sa Radkovi fantasticky podarilo. Víťaz tejto súťaže má zabezpečený postup na paralympiádu do Londýna. Na základe umiestnení zo svetových rebríčkov by sa mu podarilo postúpiť tiež, ale táto zlatá medaila mu postup zdupľovala. Poslednou súťažou s medzinárodnou účasťou bol SP v športovej streľbe v thajskom Bangkoku Asian Open, ktorý sa konal 17. až 25. augusta tohto roku. V disciplíne malorážka ležmo získal 1. miesto v individuálnych športovcoch, ale aj v družstvách spoločne s Veronikou Vadovičovou a Jozefom Širokým. Pomohol vybojovať aj 3. miesto v družstvách za vzduchovku ležmo.
Dnešné zbrane vyzerajú úplne inak, ako si to zo školy a z detstva mnohí pamätáme. „Vlastním vzduchovú pušku Feinwerkbau 700 Alu, ktorú mám od olympiády v Pekingu a mám aj malokalibrovku Anschutz 2007/2013, ktorú mám od začiatku, ako strieľam. Ich hmotnosť je od 4 do 7 kg. Sú to drahé zbrane a dostal som ich od športového klubu,“ opisuje svoje zbrane R. Malenovský.
Radko preteká v disciplínach R 1 - vzduchová puška v stoji, R3 - vzduchová puška v ľahu, R6 - malokalibrová puška v ľahu a R7 - malokalibrová puška (hovorí sa jej aj kráľovská disciplína) 3 x 40 rán (v ľahu, v stoji a v kľaku).
Najsilnejšou Radkovou disciplínou je R3 a R6. Rozhodujúce pri telesne postihnutých je to, v akej polohe majú ruky. V ľahu znamená, že strieľa s rukami pevne opretými na pevnom stolíku pripevnenom k vozíku. V stoji znamená, že strieľa s rukami bez opierky, t. j. pušku drží vo vzduchu (niekedy je to aj vyše hodiny vkuse!). Strieľať v kľaku znamená strieľať s oporou pod ľavým lakťom.
Vďaka svetovým súťažiam precestoval R. Malenovský Európu i Áziu. Z ciest pozná väčšinou diaľnice, letiská, hotely a strelnice. Ak si niekto myslí, že si chodí na súťaže užívať dovolenky, je na veľkom omyle. Únava zo súťaží mu berie chuť na prehliadky mesta a väčšinou, ak nejaké voľno má, oddychuje v izbe.
Študuje na City University of Seattle
„Častokrát po dlhých cestách domov dospávajú i niekoľko dní spoločne s otcom nielen únavu z cesty, ale aj časový posun,“ prezradila maminka Malenovská. S radosťou si však pozrel Čínsky múr, kam ho tatko vytlačil na vozíku. Spoznávanie nových krajín a kultúr je popri streľbe ďalšou Radkovou záľubou. Zamiloval si aj šoférovanie auta (upraveného na ručné ovládanie), zaujíma ho aj hudba, kino, divadlo, literatúra a rád chodí do spoločnosti. Veľa času mu zaberá aj štúdium. Je poslucháčom VŠ manažmentu v Trenčíne, ktorej zriadovateľom je City University of Seattle z USA (pracovisko v Bratislave), odboru podnikový manažment. V júli sa mu podarilo ukončiť bakalárske štúdium a má pred sebou ešte dva magisterské roky. Je mu ľúto, že v škole nemôže využiť ponuku na zahraničné výmenné pobyty. Jeho zdravotný stav mu to zatiaľ neumožňuje.
A ako je na tom R. Malenovský s dievčatami ? „Ešte nestretol tú pravú,“ okamžite zareagovala jeho maminka. Myslíme si, že by mu na tú priateľku popri tom všetkom, čomu sa venuje, ani veľa času nezvýšilo.
Dnes nemá Radko problém a zábrany hovoriť ani o tom nešťastnom dni, ktorý im všetkým zmenil život. 4. júl mu priniesol hrozivé situácie aj v niekoľkých ďalších rokoch. A kedy mu bolo po zranení úplne najhoršie ?. „Určite to boli prvé dva mesiace po úraze. Odmietal som vozík a keď s ním prišli sestričky na izbu, škaredo som ich s ním poslal niekam. Nemohol som spávať. Raz v noci som sa však rozhodol, že musím začať odznovu. Stal sa úraz, zrútil sa domček z karát a ja som ho po dvoch mesiacoch začal stavať odznovu.“
„V 16 - ich rokoch nám dospel. Mal veľa záľub, chcel ísť von, do zahraničia. Po jeho úraze som neverila, že raz od neho odídem späť do práce, tak bol na tom zle,“ doplnila maminka Malenovská.
Streľba nie je zmyslom ani prioritou jeho života
Čisto hypoteticky. Myslí si R. Malenovský, že by bol jeho život zaujímavejší, keby sa mu nestal úraz ?
„Ťažko povedať. Streľba a šport ovplyvnili môj život. Po úraze nastala zmena psychiky, zmenili sa mi priority. Asi by som študoval niekde v zahraničí. Som cieľavedomý, ale vozík ma brzdí. Doma by som asi nesedel. Ťahalo ma ísť von a objavovať nové krajiny“.
Radko niekoľkokrát zdôraznil, že streľba nie je zmyslom jeho života. „Streľba nie je mojou prioritou, je to len môj koníček. Mojim zmyslom života je byť úspešný v živote. I napriek tomu, že som na vozíku, chcem byť úspešný. Chcem žiť tak, aby mi ľudia nezávideli, keď nemajú čo, ako sa s tým občas stretávam, ale aby som sa dočkal uznania len za to, čo som v živote dokázal“.
Mnoho ľudí si o ňom myslí, že streľbou si zarába nemalé peniaze. Za streľbu však nemá žiadne finančné odmeny ani výhody. Odmenou mu sú už spomínané medaily a poháre, ktoré má vo vitrínkach vo svojej izbe.
Pre ľudí na vozíku je ideálne, ak môžu žiť v bezbariérovom byte alebo dome. Radko býva v bytovke s rodičmi na druhom poschodí a ak chce ísť von, musí mu pomáhať niekto, kto vie manipulovať so schodolezom. Toto mu naozaj nemusí nikto závidieť. Najmä po úraze to s financiami pre neho nevyzeralo ružovo. Maminka nemala nárok na príspevky, lebo manžel pracoval a Radko nemal nárok na invalidný dôchodok, pretože sa mu to stalo vo veku, keď ešte nezarábal a teda ani neprispieval do štátnej kasy. Toto nepríjemné obdobie majú však už našťastie za sebou. Túži po bezbariérovom byte, len bohužiaľ na to nemá jeho rodina finančné prostriedky. Bývanie na druhom poschodí je pre neho obrovským obmedzením, pretože sa sám z bytu nemôže nijako dostať a vždy musí byť na niekoho odkázaný. Jediným sponzorom, ktorého Radko má, je mesto Šaštín - Stráže. Touto cestou by chcel úprimne poďakovať pánovi primátorovi, že na neho nezabúda a vždy mu nejakou finančnou čiastkou takto vypomôže. Zároveň by chcel poprosiť o pomoc tých, ktorí by mohli sponzorsky podporiť jeho športové aktivity. Radko by to veľmi ocenil, lebo sa mu doteraz nepodarilo nikoho zohnať. Vítaná je akákoľvek finančná čiastka, ktorá bude vyvážená reklamou na súťažiach, ktoré Radko absolvuje.
Šikovní mladí ľudia sú dobrým námetom na písanie článkov. O Radkovi sa preto píše s radosťou a tak trocha aj pýchou, že máme v našom meste niekoho takého ako je on. V dnešnej dobe je pre mladých ľudí najjednoduchšie nerobiť nič, respektíve len sedieť pri televízoroch a počítačoch. Ich jedinou pohybovou aktivitou je knísanie sa v rytme disco počas víkendov.
Radka dávame všetkým za vzor. Nesedí doma so založenými rukami, nečaká na ľútosť a bedákanie. Zo svojho stavu sa snaží vyťažiť čo najviac, ako sa len dá. Našiel si zmysel života, športuje, študuje na vysokej škole.
Zabezpečil pre Slovensko účasť na Paralympijských hrách
Svojou húževnatosťou Radko zabezpečil pre Slovensko účasť na XIV. Paralympijských hrách v Londýne v roku 2012. Ak by nemohol nastúpiť a pretekať on, dostal by túto šancu niekto ďalší v poradí. Z celého srdca mu želáme, aby sa paralympiády zúčastnil práve on, pretože si to zaslúži najviac zo všetkých. Želám mu, aby mu nič nezabránilo v tom, splniť si svoj sen o olympijskej medaile. Po Pekingu neskrýval sklamanie, že obsadil „iba“ 5. miesto. Jeho ciele boli vyššie. Tak nech sa mu teda splnia do bodky! Koľkí z nás by boli šťastní, keby na takej olympiáde mohli niekomu aspoň pušku nosiť, nieto ešte pretekať!
R. Malenovský (vzadu) medzi žiakmi Špeciálnej základnej školy v Šaštíne - Strážac. (FOTO: AUTOR)
Čas, ktorý Radko medzi žiakmi Špeciálnej základnej školy v Šaštíne - Strážach strávil, ubehol neuveriteľne rýchlo. Deťúrence si mohli nielen prezrieť, ale aj zobrať do rúk niektoré medaily, poháre, ale aj obidve Radkove zbrane. On im zodpovedal na všetky zvedavé otázky a na pamiatku si urobili aj zopár spoločných fotografií.
Čo dodať na záver? Hádam len, veľa šťastia, Radko! Pevne dúfam, že o rok budem písať článok o prvom držiteľovi olympijskej medaily zo Šaštína - Stráží.
Autor: ĽUDMILA MACHOVÁ
