PRIETRŽ-PODHORIE. Jeho uplatnenie je však ďalekosiahlejšie. Viete, kde si necháva robiť svoje pozvánky a vizitky známa módna návrhárka Lýdia Eckhardt? V osade Podhorie, ktorá je miestnou časťou obce Prietrž na Záhorí.
Zákazníkov papierničky láka najmä vzhľad tunajšieho papiera v rôznych variantoch a technológia výroby . „U nás vyrábame papier z bavlny, konope a ľanu, v ručných výrobniach papiera je pomer týchto prímesí rôzny, zákazník si môže vybrať,“ vysvetlí Mária Struhárová, majiteľka i zamestnankyňa originálnej papierne.
Jednoročné dostupné rastliny ako bavlna sa dajú spracovať na prírodnej báze. Na rozdiel od dreva, z ktorého ide získať papier len chemicky. Aj preto v malebnom údolí v lese nie je cítiť žiaden nepríjemný zápach, aký by bol pri každej inej modernej papierni.
Mučený Číňan prezradil receptúru
Najväčší majstri v dejinách, ktorí sa zaoberali výrobou papiera, boli Číňania. Keď sa Egypt s Pergamonom doťahovali kvôli papyrusu a pergamenu, Číňania už dávno používali papier, na ktorý v takmer nezmenenej podobe píšu dodnes. Keďže boli uzavreté cisárstvo, svoje tajomstvo do sveta tak skoro nepustili. Technológiu výroby papiera prezradil jeden z nich až po vytrvalom vypočúvaní a mučení Arabmi, ktorí vnikli na ich územie. Tak sa recept na čínsky spôsob výroby papiera postupne dostal do celého sveta.
„Toto je listový papier z ryže,“ ukazuje Mária Struhárová na hárok papiera, ktorý pre svoju jemnosť a tenkosť pôsobí až étericky, „je privezený priamo z Číny, podobné produkty dostanete aj dnes bežne kúpiť v čínskych papiernictvách.“ Keď odborníci robili rozbor starého čínskeho papiera, našli v ňom všetko možné - od námorníckeho lana až po kusy šiat, no najmä bavlnu, konope a ľan, teda všetko to, čo sa dodnes na výrobu papiera používa. Papier sa vyrába z bavlneného lintersu -odpadu, krátkych bavlnených vlákienok, pretože dlhé slúžili a slúžia na výrobu textilu.
Na Slovensku sa ručne vyrábaný papier začal používať v 14. storočí, kedy tu bolo asi 105 papierní, ktoré vyvážali papier do celého Uhorska. „Všetko to zvalcoval až priemysel, nezostala ani jedna. No v každej jednej európskej krajine je taká papiereň a má svoje využitie. My sme vznikli po rozpade Československa,“ vysvetlí Mária Struhárová, pričom ukáže košíček s nespracovanou bavlnou, ktorá je biela ako čerstvo napadnutý sneh. „Prvopočiatočný materiál musí vyzerať asi takto, táto bavlna je z Ameriky,“ doloží.
Ručné čerpanie a ležanie na gauči
Na makete ukazuje, ako sa kedysi v mlynoch vyrábal papier. Priemysel – nepriemysel, dve základné časti technológie nemôžu byť nikdy urobené inak a preto ich nič nenahradí . Ide o mletie a predovšetkým ručné čerpanie. Masa z bavlny sa zmieša s vodou, zmes má určitú hustotu , podľa toho, aké hárky papiera chce papiernik vyťahovať.
„Papier sa teda nenalieva naberačkou, ani nevalcuje, ale čerpá pomocou sita. Ide o sito z bronzového drôtu, ručne tkané na stroji, na akom sa tkajú aj šaty. Sito má rám. Pán majster načrie do kade s masou a jemnými pohybmi trasie. Vtedy majú vlákna čas postáť a urobiť pevnú väzbu. Vlákno, zostane hore, voda odtečie spodkom sita.
Rám sa dá preč a hárky papiera sa vygaučujú na gauč,“ rozpráva skúsená výrobkyňa a asi každému zarezonuje v hlave otázka: Hárky papiera sa vygaučujú na gauč? „Áno,“ smeje sa Mária Struhárová, „no nie na taký, kde sa odpočíva. Ide o stolček, na ktorom je vlnený filc, to preto, lebo vodu najlepšie saje čistá vlna. Pán majster, teda vyklopí hárky na filc na stolčeku a znovu priloží filc... hárky, filc... až pokým nenaskladá dostatočne vysokú filcovo-hárkovú dobošku. Potom z nej vylisuje vodu, čo sa kedysi robilo ručne. Dnes už nám pomáha elektrina, hydraulický lis.“
Každý hárok papiera je originál
Následne sa balík rozloží, papier je už normálne manipulovateľný, dá sa zobrať do ruky, nezlepí sa jeden o druhý. Voľakedy sa sušieval ako bielizeň, prevesený cez šnúru. V súčasnosti je odtlačok od šnúry nežiaduci, takže papier sa suší na veľkých sitách. V lete uschne aj za deň, v zime o tri dni.
„Jedinečnou vlastnosťou ručne vyrobeného papiera je, že ako krásne odpočíva, vydá vodu von a takisto ju vie aj zobrať späť. Preto my s ním môžeme narábať tak, že keď ho namočíme a znova uschne, nestratí svoje vlastnosti. Podobne ako plátno sa napína a keď uschne, zostane nezmenený,“ hovorí Mária Struhárová.
Ďalej tento papier charakterizujú nerovné strany, ktoré sú takpovediac chlpaté. Toto sa dá docieliť práve tým, že papier je čerpaný, že ho pán majster načrie. Nič sa nevyrezáva, nevystriháva, všetko má svoju formu – sito s rámom. Aj obálky či malé vizitky. Každý jeden tvar, ktorý si zákazník vymyslí, sa docieli len týmto spôsobom, každý jeden papier je originál.
Vodoznak rozpovie o všetkom
Keď sa na ručne vyrobený papier pozriete proti svetlu, uvidíte vodoznak. Má ho každá papiereň, aby bolo zrejmé, odkiaľ papier pochádza. Vodoznak sa dá vytvoriť aj na základe požiadavky, napríklad na rodný list, obecné alebo firemné dokumenty. Vodoznak môže byť erb, logo.
„Využívajú ho napríklad vládni činitelia alebo univerzity na svojich vysokoškolských diplomoch. Zostáva navždy súčasťou papiera, nikdy nezmizne. Vytvára sa tak, že sa na sito naletuje filigrán – šperk. Robia to šperkári zo strieborného drôtika tak, aby sa nezasiahlo do sita. Tým, ako sa načiera, sa v mieste filigrána uloží menej vlákna a zostane vodoznak,“ vysvetľuje Mária Struhárová.
Tento papier sa nerozpíja, tak ako sa nerozpíjal ani v minulosti, keď ľudia písali atramentom a husím brkom. Aby sa papier nerozpíjal, do zmesi sa pridáva trocha papierníckeho gleju. Poslednou fázou je hladenie. V minulosti sa hladilo veľkým kameňom, opálom, v súčasnosti prejde papier valcami na stroji zvanom kalander.
Kus lúky na obálke či v liste
Kto chce niečo pekné navyše, môže mať na svojom papieri napríklad ozajstné lúčne kvety. „Keďže technológia je podobná tvorbe herbáru, kvetinky sa na papier dostanú tak, že ich pán majster nasype priamo do masy z vody a bavlny. Teda ich spolu s ňou čerpá na sito čím je zrejmé, že kvety sa na papier nevlepujú, ani nevlisovávajú a zostanú pekne farebné,“ hovorí Mária Struhárová.
A znovu sme pri dôležitom ručnom čerpaní. Navyše - v papierničke v Podhorí pracuje jediný čerpač papiera na Slovensku! „Ja to nejako zvlášť nevnímam,“ usmieva sa skromne Miroslav Čmela, „pochádzam tuto z osady, dostal ma k tomu jeden pán a veľmi ma to zaujalo, táto práca sa pre mňa stala srdcovou záležitosťou.“ Vďaka rôznym požiadavkám zákazníkov vraj nikdy nepociťoval stereotyp, práca ho baví a nevie si predstaviť, že by niekedy robil niečo iné. Ako čerpač papiera pracuje už štrnásť rokov.
Papiernici sú umelci
Čím to je, že má ručná papiereň stále svoje opodstatnenie aj odbyt? „Najčastejšími zákazníkmi sú archivári, dobre vedia, že náš papier z bavlny, konope, ľanu a kvapky akvapelu je neutrálny, neobsahuje žiadnu kyselinu a v pôvodnom stave prežije tisícročia. Takto vyzerá papier z dreva, ktorý o pár rokov vytiahnete zo skrine,“ ukáže na hárok zožltnutého papiera Mária Struhárová, „náš zostane nezmenený, aj o päťsto rokov, pretože nijako nekomunikuje s prostredím. Preto ho vo veľkom používajú nielen archivári, ale aj reštaurátori kníh, starých listín a dokumentov.“
Ďalšou nezanedbateľnou skupinou používateľov sú ľudia z diplomatickej sféry, ktorá to má na komunikáciu dokonca predpísané. Tradíciu vydávania absolventských diplomov na ručne vyrobenom papieri si držia aj niektoré univerzity, napríklad Univerzita Komenského v Bratislave. Pozvánky, vizitky, reklamné materiály, svadobné oznámenia, etikety. Kvalitný ručne vyrábaný papier je jednoducho žiadaný aj v 21. storočí. A prináleží mu aj kvalitná tlač. Zo Sonetov, ktoré boli vydané na tomto papieri, by mal nepochybne radosť aj sám ich autor William Shakespeare.
Papiernici kedysi neboli považovaní za remeselníkov a preto nemali ani svoj vlastný cech. Pre všetkých to totiž boli uznávaní umelci. Návšteva najmenšej papierničky na ručnú výrobu papiera u nás dokazuje, že to tak bolo správne.
V najmenšej papierničke na ručnú výrobu papiera. Návštevníci si vypočujú aj kus histórie.
Majster čerpač Miroslav Čmela. Zmes na výrobu papiera načrie do formy.
Jemným trasením sitom s rámom - formou sa vlákno usadí, získa hárky papiera.
Mokré hárky sú už teraz pevné. Vygaučujú sa na gauč z filcu.
Zmes obohatená o lúčne kvety. Vzniká doslova krásny papier.
V papierničke si ručnú výrobu papiera môžete vyskúšať.
Kalander.
Keď sa ešte tlačilo písmenko po písmenku...
