Jozef Golonka (73) je jediným hráčom na svete, ktorý je uvedený v štyroch hokejových sieňach slávy. Paradoxne bol skôr uvedený do svetovej Siene slávy IIHF (1999) ako Slovenskej (2002). V roku 2004 bol uvedený aj do Nemeckej siene slávy a je členom i Československej.
Bol skvelým hokejistom Slovana Bratislava, Dukly Jihlava (počas ZVS), Zvolena, v Nemecku hrával za SC Riesersee s ktorým získal aj majstrovský titul. Československo reprezentoval takmer pätnásť rokov a získal dve strieborné medaily z Olympijských hier a ďalšie množstvo medailí z majstrovstiev sveta i Európy. Napriek množstvu absencií odohral za reprezentáciu Československa 134 stretnutí a strelil v nich 82 gólov.
Ako tréner pôsobil najskôr v Nemecku, kde s Kolínom nad Rýnom získal aj majstrovský titul, pôsobil aj v Norimbergu a Iserlohne. Vo švajčiarskom Davose pôsobil spolu so súčasným Prezidentom Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) René Faselom. V Československu pôsobil na trénerských lavičkách Zetoru Brno a Slovana Bratislava. Ako tréner viedol v sezóne 1996/97 aj reprezentáciu Slovenska a bol s ňou aj na Kanadskom pohári.
Beseda sa uskutočnila v Dome kultúry v Šaštíne. Jozef Golonka tu pútavou formou opísal svoju hokejovú kariéru od jej samého začiatku. Po jeho monológu nasledovala beseda, v ktorej mali žiaci pripravené na bývalého reprezentanta množstvo otázok. Bolo ich toľko, že na každého sa ani nedostalo.
„Bol som milo prekvapený, aké fundované otázky mi tieto deti kládli. Predsa len je tu veľký generačný rozdiel a oni si ma ako hráča pamätať nemôžu. Zvlášť ma zaujal jeden rómsky chlapec, ktorý mi dával najviac otázok a všetky boli skutočne dobré a trefné. Nakoniec ma však nemilo prekvapil, keď som sa ho spýtal akému športu sa venuje. Povedal mi že žiadnemu, pretože je lenivý,“ zhodnotil besedu počas občerstvenia Jozef Golonka a hneď aj pokračoval.
Žiakom ZŠ Šaštín-Stráže sa Jozef Golonka podpísal aj do ich kroniky. (Foto: Jozef Komorný)
„My sme v čase aktívnej činnosti mali za povinnosť navštevovať rôzne školy a robiť besedy so žiakmi, ktorí mali potom bližšie na športoviská. Videli v nás svoje vzory a aj sa hrali „na nás“, keď počas hry sa oslovovali našimi menami. Dnes tieto povinnosti reprezentantov akosi ustupujú do zabudnutia. Je toho minimum, akurát v lete keď prídu niektorí hokejisti zo zámoria na dovolenky. Viem však, že doba je uponáhľaná a nikto na nič nemá čas. Preto som s radosťou privítal pozvánku primátora Šaštína-Stráží Radovana Prsteka i Vlada Poláka z Čárov na túto besedu, z ktorej si odnášam veľmi príjemný pocit,“ povedala na záver hokejová legenda.
