SKALICA. V rezbe motorovou pílou nie je Andrej Irša žiadnym nováčikom, vytvoril pomocou nej už nespočetné množstvo sôch a iných predmetov. Prezentácia pred skalickou Ľadovňou bola však výnimočná. Trón pre kráľa Ľudovíta I. nevzniká každý deň.
Kráľ bude obskakovaný personálom
Vyrezávanie stoličky pre kráľa, ktorý Skalici udelil výsady kráľovského mesta, pojal Andrej Irša viac ako poeticky. „Túto vec vyrezávam na požiadanie, v rámci dobrej partnerskej spolupráce, bez nároku na honorár. No ak mám byť úprimný, prišiel som sa sem aj dobre najesť, pretože v Ľadovni varia nefalšované jedlá. Klobúk dolu pred tunajším šumajstrom, tradičným mestským jedlom z krúp a fazule,“ vyznáva sa rezbár.
Pôvodným zámerom bolo vyrezať sochu kráľa Ľudovíta I., no kvôli bezpečnosti ľudí to Andrej Irša napokon premyslel inak. „Aby bola zároveň splnená požiadavka - ukážka remesla, najvhodnejšie sa mi ukázalo urobiť kreslo kráľa Ľudovíta I.
To bude mať navyše aj pridanú hodnotu s ohľadom na funkčnosť, lebo návštevník, ktorý sem príde a posadí sa na kráľovskú stoličku, bude si môcť takpovediac zakraľovať. Čaká ho doslovné obskakovanie personálom. A každý správny kráľ mal aj svojich ochutnávačov, takže dotyčný si sem vezme so sebou manželku, deti...“ smeje sa rezbár.
Prvý bol až ten druhý
Operadlo trónu má zaujímavý detail - podobizeň slávneho panovníka . Andrej Irša si ju vyhľadal cez internet. Tu sa zároveň dozvedel, že kráľov Ľudovítov prvých bolo niekoľko. „Na takúto dejinami podloženú prácu sa vždy dobre pripravím. Zistil som, že ten Ľudovít I. nebol len jeden, ale bolo ich viac. Prvý bol Ľudovít I. Pobožný, druhý Ľudovít I. Veľký z rodu Anjou a tretí Ľudovít I. Bavorský. Pod rúškom rôznych dojmov som sa musel na to dobre pozrieť a zistiť, ktorý bol ten skalický. No a podľa letopočtu to bol druhý menovaný, čiže Ľudovít I. Veľký z rodu Anjou,“ vysvetľuje rezbár, ktorému Skaličania tvrdili, že to bol určite ten prvý Ľudovít I.
„Povestný silný skalický lokálpatriotizmus nepustí a mne sa dokonca veľmi páči, no prvý v Skalici bol tu skutočne až ten druhý,“ potmehúdsky doloží.
Klasická rezba dlátkom je večná
Ako materiál zvolil skúsený rezbár drevo z lipy. „Je vhodná najmä na jemnejšie práce a súčasťou stoličky sú aj jemnejšie detaily. Nenarušuje výraznú kresbu – drevorezbu. Nevyzerá pekne, keď nie je opracovaná, ale keď sa nareže, po reze má taký hodvábny lesk, takže finálna úprava vyzerá veľmi dobre,“ vysvetľuje Andrej Irša. Sedacia časť a bočné podpery kresla boli opracované najskôr.
„Motorovou pílou sa dá aj hobľovať, takže čo som predviedol bolo takzvané hobľovanie reťazou motorovej píly. Ide o techniku, ktorá sa používa aj dekoračne, napríklad keď sa robí drsný povrch. Potom sa to jednoducho natrie lazúrovacím náterom, prebrúsi a znovu natrie vrchným náterom, čím vznikne zaujímavý efekt,“ priblíži rezbár, ktorý je presvedčený, že aj nové stroje a nástroje sa dajú použiť pri finálnej práci.
„Veď nejde o to všetko openiažkovať dlátom, že je to robené ručne, ale nebáť sa priznať, čím to bolo robené, bárs ide o stroje,“ hovorí. Klasická rezba dlátkom však prekoná všetko. „Na ten nástroj sa nedá zanevrieť, či už ide o detaily alebo nápis, nikdy ho nehradíme. I keď – dnes už i niektoré dláta sú na elektrinu,“ povie na záver Andrej Irša.
Rezbár ukazuje ako budú bočnice.
Aj motorovou pílou sa dá hobľovať.
Na klasické dláto nedá majster motorovej píly dopustiť.
Len vďaka nemu vytvorí potrebný detail.
Hotový trón pre kráľa.
