Čáry. „Voľakedy toľko kamiónov cez obec nechodilo. Dnes tu hučia hore dole, dňou i nocou, z oboch strán sa valia. Spať s otvorenými oknami nemôžeme, bojíme sa autonehôd,“ vravia zhodne obyvatelia Čárov, ktorí žijú v domoch tesne pri hlavnej ceste.
Obyvateľka obce Ľudmila Poláková opisuje život v susedstve hustej kamiónovej dopravy. „Obíďte si susedov, rad za radom, každý sa na to sťažuje. Niekto by už niečo mal niečo urobiť, nedá sa tu vydržať. Ale náš pán starosta nebýva na tejto strane, na svojej ulici má pokoj.“
Nedá sa spať s otvoreným oknom
„Kamionisti si skracujú cestu, aby nemuseli platiť poplatky za diaľnice a my tu trpíme. Najhoršie je, že tu môžu havarovať. Dole na ceste už dvakrát bola autonehoda. Susede do plotu nabúralo osobné auto. Bojíme sa, že raz narazia do plynu. Všetci tu majú plynové prípojky malý kúsok od cesty, kamionisti často nedodržiavajú rýchlosť. A potom nevybuchne len jeden barák, ale dva aj tri,“ myslí si Poláková.
Najlepším riešením podľa nej by bol obchvat obce a zákaz vjazdu kamiónom. „Nech si jazdia po cestách, ktoré sú na to, a nie po takýchto malých úzkych cestičkách. V noci nemôžeme spať s otvoreným oknom. Dom nám praská, nedávno sme preto líčili a sádrovali. Keď kamión prejde cez jamu na ceste, tak to znie, ako keby nám niekto búchal na bránu a ja idem von otvoriť,“ dodala Poláková.
Chýba diskusia
Manžel Vladimír Polák pritakáva: „Viem, že minulý prednosta úradu v Senici povedal na to, že sú aj horšie problémy. Ale je len Bratislava alebo Žilina Slovensko? Veď aj my sme tu. V Holíči sa predsa buduje obchvat. Všetko je o peniazoch. Starosta má chodiť za zodpovednými ľuďmi a vybavovať. Problém je aj to, že keď je človek tmavý a niečo povie, už na neho pozerajú zvrchu. Je to tu ako v stredoveku, verejný život chýba, diskusia nie je. Každý nadáva doma, ale na verejnosti je ticho.“
Kamióny strpčujú život aj susede Alexandre Tomekovej, inak učiteľky na prvom stupni na Základnej škole. „Keď máme návštevu, známi sa čudujú ako tu môžeme zaspať. Prisťahovala som sa sem pred 16 rokmi. Teraz by som si už rozmyslela, či chcem bývať pri hlavnej ceste. Buď hučia kamióny alebo americké stíhačky z Kuchyne. Keď kamionisti o seba škrtnú zrkadlami, vždy sa strašne zľaknem,“ hovorí Tomeková.
Na obchvat nie sú peniaze
Starosta Martin Kráľovič si myslí, že obchvat obce je z hľadiska rozpočtu fikcia. „O tom nemôžeme ani snívať. Kamióny nie sú len problém Čárov, rovnaké je to aj v Kútoch, Čáčove, Senici, čiže všade kade prechádza cesta druhej triedy číslo 500. V obci sme osádzali merače rýchlosti, stálo to okolo 5200 euro s tým, že časť sme dostali ako dotáciu. Psychický efekt meračov sa pozorovať, trochu to pomohlo. Písali nám aj zo stredného Slovenska, že čo za značku meračov to máme, že aj oni by chceli také,“ povedal Kráľovič.
„Spomaľovače na cestu alebo ostrovčeky umiestniť nemôžeme, keďže nejde o miestnu komunikáciu, ale o štátnu cestu. Môžeme len písať na Správu ciest. Zníženie rýchlosti na 40 kilometrov za hodinu nám vyššie úrady zamietli. Na Ministerstve dopravy by mali mať pripomienky, ktoré písala ešte bývalá pani starostka. Tieto záležitosti okolo ciesta druhej triedy sú v kompetencii štátu, my zdola sotva niečo pretlačíme. Keď si všimnete odbočku zo Strážov na Smolinské, teraz je tam nová značka – zákaz vjazdu nad sedem a pol tony. Ale to u nás mať nemôžeme, pretože tam kamióny majú alternatívu. Tu kamióny nemajú na výber, jednoducho medzi Senicou a Kútami nemajú kade inou cestou ísť. Komunikácia nie je spoplatnená, takže pre kamionistov je to jasný výber,“ uzatvoril tému starosta obce Čáry.
