JABLONICA. Slovenská vláda bude čoskoro rozhodovať, či nový ropovod firmy BSP povedie cez Záhorie alebo senecký okres a hlavné mesto. Samosprávy o ničom netušia. Náš rozhovor so starostami dotknutých obcí o ropovode skončil skôr ako začal.
„Keďže s nami o danej záležitosti nikto nehovoril, zatiaľ vám nemám čo povedať,“ uviedla starostka Alena Hazuchová zo záhorskej obce Jablonica, kde by teoreticky mohla byť prípojka nového ropovodu na ropovod Družba. Prekvapený bol aj starosta Veľkého Bielu pri Senci Anton Danter. Jeho obec figuruje ako druhá možná alternatíva prípojky na Družbu.
Jeden z pôvodných návrhov rátal aj s trasou ropovodu cez Žitný ostrov, ale ten dôrazne odmietli nielen ochranári životného prostredia, ale aj bežní občania a politici. Žitný ostrov ako zásobáreň pitnej vody je príliš dôležitý. V hre ostávajú dva návrhy – „Mestský“, ktorý by viedol cez Bratislavu s prípojkou vo Veľkom Bieli a „Karpatský“ s prípojkou pri Jablonici na Záhorí.
Zachovaná príroda pri rieke Morava
O novom ropovode sa hovorí už od roku 2003, keď firma Transpetrol a rakúska rafinéria OMV založili spoločnosť Bratislava Schwechat Pipeline. Transpetrol v nej má 74 percentný podiel, OMV 26. Štát má na tomto projekte strategický záujem, pretože napája slovenskú sieť na západné ropovody a v prípade reverzného čerpania ropy z Rakúska by sa znížila slovenská závislosť od ruských zdrojov.
Hlavným dôvodom výstavby je, aby rakúska rafinéria mala k dispozícii viac ropy z Ruska, Slovensko zase chce ekonomicky profitovať na tranzite. Ročne sa tadeto prepraví okolo 2 miliónov ton ropy, ale teoreticky je možné zvýšiť tento objem až na 5 miliónov.
Riaditeľ organizácie Greenpeace Juraj Rizman, ktorý sa tejto téme venuje vraví, že navrhnúť namiesto prechodu Žitného ostrova trasu cennými prírodnými oblasťami Záhoria je riešenie hodné príslovia z blata do kaluže: „V tomto prípade by ropovod viedol napríklad cez Chránenú krajinnú oblasť Záhorie a prechádzal by aj zachovalým prírodným územím pri rieke Morava.“ Mimochodom, tento variant odmieta aj rakúske ministerstvo životného prostredia, pretože ropovod by na rakúskej strane museli viesť aj cez národný park Dunajské Lužné lesy, čo je pre našich susedov neprijateľné.“
Aj Juraj Rizman sa stretol so slabou informovanosťou starostov dotknutých obcí. „Starosta Záhorskej Vsi mi povedal, že som prvý človek, ktorý mu vraví o ropovode. Zdá sa mi nepochopiteľné, že ministerstvo hospodárstva a investor si kreslia trasy ropovodu, bez toho, aby svoj zámer čo i len oznámili dotknutým samosprávam,“ myslí si Rizman.
Obce sa zúčastnia stavebného konania
Hovorkyňa Ministerstva hospodárstva Daniela Piršelová uviedla, že samosprávy budú oslovené až po spresnení možného trasovania ropovodu. „Po posúdení alternatív z rozličných odborných hľadísk sa rokovania o projekte prenesú na pôdu samospráv dotknutých území, ktoré sa budú mocť vyjadriť nielen vo verejnej diskusii,ale aj ako účastníci stavebného konania,“ hovorí Piršelová. „Oba návrhy sú v súlade s programovým vyhlásením vlády, nevedú cez Žitný ostrov,“ hovorí Piršelová.
Stavba ropovodu sa odhaduje na 3 až 5 rokov. Daniela Piršelová poznamenala, že na výstavbe má zaujem Slovensko i Rakúsko. Nám by mal nový ropovod priniesť zlepšenie hospodárskeho významu v Strednej Európe, príjmy z tranzitných poplatkov a energetickú bezpečnosť. Sú však aj ľudia a organizácie, ktorí si myslia opak. Napríklad združenie „Nie ropovodu“ dlhodobo hlása, že nový ropovod je pre Slovensko nevýhodný a nemal by sa vôbec stavať.
