BRATISLAVA. Riešeniu problémov neprispôsobivých občanov na Záhorí sa venovali na pracovnom rokovaní v Bratislave starostovia okresu Malacky a splnomocnenec vlády pre rómske komunity Miroslav Pollák.
Starostovia zo Záhoria sa prikláňajú k radikálnejšiemu riešeniu problémov neprispôsobivých rómskych rodín. Ako uviedol predseda Klubu starostov Záhoria, starosta obce Rohožník Peter Švaral, predstavitelia samospráv odmietajú princíp pozitívnej diskriminácie, ktorá sa v prípade neprispôsobivých Rómov nestretla s kladnými výsledkami.
"Požadujeme dodržiavanie zákonov pre všetkých rovnako. Tým sa dá predísť problémom, aké sa vyhrotili v Malackách. Myslíme si tiež, že vo všeobecnosti nie je vhodné nechať deti bývať v znevýhodnených spoločenstvách, lebo keď vyrastú, vytvoria rovnako znevýhodnené spoločenstvo. Požadujeme poskytovanie sociálnych dávok a akejkoľvek inej sociálnej pomoci adresne, na základe odpracovaných verejnoprospešných prác, ak tomu nebráni zdravotný hendikep poberateľa dávky. Tiež žiadame, aby polícia mala viac právomocí pri zasahovaní voči neprispôsobivým občanom a nie ako doteraz, kedy sa každý zásah proti Rómom porušujúcim zákony vníma ako etnický konflikt. Navrhujeme aj zavedenie inštitútu kontrolovaného bývania pre problémových jedincov či skupiny, v rámci ktorého by žili v štátom kontrolovaných objektoch vo vybraných lokalitách," povedal Švaral.
Starostovia tiež navrhujú, aby úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity nemal len poradné právomoci, ale aj výkonné kompetencie ako štátny tajomník, lebo v súčasnom stave fungujúcom na úrovni odporúčaní je úrad nefunkčný.
Primátor Malaciek Jozef Ondrejka doplnil, že štát by nemal presúvať zodpovednosť za sociálne zabezpečenie detí z neprispôsobivých rodín na bedrá samosprávy. "Len v prípade neprispôsobivej rodiny na Družstevnej ulici v Malackách ide o 15 detí, na ktoré by mestská samospráva musela vynaložiť 20.000 eur ročne.
Ondrejka nepovažuje ani za šťastné riešenie presťahovanie dvoch problémových rodín z Družstevnej ulice do inej lokality. "Je to len presúvanie problému na iné miesto. Za posledných 35 rokov využilo problémové rómske spoločenstvo na Družstevnej už štyri možnosti náhradného bývania. Vždy to viedlo k devastácii objektu a ku konfliktom s okolím. Preto ani terajší návrh na ich preťahovanie do obytných kontajnerov v inej lokalite nepovažujem za správne riešenie. Štát by si mal priznať, že rómsku otázku ani za 20 rokov po revolúcii nedokázal vyriešiť," povedal Ondrejka.
Pollák tvrdí, že na Záhorí nie sú až také vypuklé problémy s Rómami, oveľa väčšie vidí v rómskych osadách v iných regiónoch Slovenska. Preto sa prikláňa skôr k preventívnym opatreniam a mnohé represívne návrhy starostov odmietol. "Zhodli sme sa však na tom, že za porušovanie zákonov musia platiť pre každého rovnaké sankcie." Problémom neprispôsobivých Rómov sa chce Pollák zaoberať aj na úrovni Združenia miest a obcí Slovenska.
