Inak sa v okolí Studienky premelie za víkend aj 20 tisíc ľudí.
ZÁHORIE. Hubárstvo je slovanský fenomén, vraj až 80 percent Slovákov bolo v minulosti niekedy na hubách. „My si myslíme, že na huby chodia aj v Nemecku, či Anglicku, ale nie je to pravda. Jeden kamarát z Nórska mi raz povedal, že nórsky sedliak by voľakedy radšej zomrel ako keby mal zjesť hubu,“ spomína Ivona Kautmanová, ktorá skúma huby v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave a v rámci výskumu často jazdí na Záhorie.
„No a hubárstvo na Záhorí je na Slovensku vôbec najšpecifickejšie. Záhorie tvorí z veľkej časti pieskový povrch s veľkým množstvom podzemnej vody, čo je pre huby veľmi dôležité. Podhubie siaha neraz až meter do zeme, je to vlastne ako taký strom v zemi a my vidíme, len ten vrchný plod, ktorý je ako jablko v korune,“ hovorí Ivona Kautmanová.
Hríbov bolo pomenej
Hubárska sezóna je zatiaľ veľmi slabá. Nie je to kvôli zime, zima hríbom neprekáža, inak by nerástli v toľkom množstve na jeseň. Skôr im je na príťaž, keď je v pôde príliš veľa vody. Zem je po dlhých dažďoch veľmi nasiaknutá. Huby vraj majú akúsi schopnosť aj dva týždne dopredu sa prispôsobovať počasiu, hríb si akoby spočíta, či sa mu oplatí v budúcnosti vyrásť alebo nie. Hubárske sezóny prichádzajú po vlnách. Začiatok augusta býval slabý aj v iných rokoch, je problém nájsť i nejedlých trpaslíkov.
Pre slovenského hubára je stále najcennejší pekný dubák. Hľuzovky sú síce ešte hodnotnejšie, ale je ich pomenej a tiež sú chránené zákonom. Výborný rajón na zber hríbov je v okolí Malaciek, Borského Mikuláša a Šaštína. Najväčší dubák, ktorý je v Slovenskom národnom múzeu má okolo kilogramu a pochádza od Studienky. Našli by sa aj väčšie kusy, najmä keď obsahujú veľa vody, takéto rarity si ale hubári zvyknú nechať pre svoje potešenie.
Hubársky raj
Studienka na Záhorí je vychytený raj hubárov, cez víkend sa tu podľa mykologičky Kautmanovej premelie aj 20 tisíc ľudí. Pravda, hubári, čo vstupujú do vojenských lesov už riskujú pokutu. A ako na potvoru, najlepšie miesta na zber, bývajú na strelnici, kde sa niektorí neostýchajú zaparkovať s autom bez povolenia. Dobré „fleky“ bývajú uprostred dubiniek, v machatých lesíkoch, na kopci, kde je určité svetlo.
Podľa všetkého neexistuje dôkaz, žeby sa huby dali „vyzbierať“, rastú neustále, niekde by sa vraj dali kosiť kosou. Chodia na ne vášniví hubári i občasní rekreanti. Po dedinách sa stále nájde dosť ľudí, ktorí si nimi spestrujú zadarmo jedálniček, koniec koncov hubám sa dlho vravelo, že sú mäsom chudobných. Pritom huby sú mimoriadne zdravé a neobsahujú tuky. Obsahujú polysacharidy, ktoré posilňujú imunitu, podporujú telo pri chorobách, alergiách, rakovine. Napríklad hríb kuriatko má viac vitamínov ako mrkva, veľa ich má aj dubák. Farmaceutický priemysel ich skúma, ale látky v hubách sa veľmi ťažko zúžitkovávajú, pretože sú veľmi zložité.
Radšej na smotane ako s vajcom
O hubách koluje veľmi veľa nepravdivých mýtov, neexistuje napríklad univerzálne pravidlo ako rozlíšiť jedlé a nejedlé huby. Hríbov je asi 5000 druhov, ale dobrý atlas húb ich obsahuje len asi 500, špičkový 1000. Ľudia často robia chybu, že sa svoj nález pokúšajú napasovať k obrázku z encyklopédie. Nepravda je tiež, že jedovaté huby majú odpudivú toxickú chuť, v skutočnosti sa od jedlých húb nedajú chuťou rozoznať. Nebezpečná zelená muchotrávka je vraj veľmi chutná. Mimochodom, naša známa mykologička vraví, že uvariť si hríby s praženicou je asi najhorší, i keď najčastejší, spôsob. Koreniny prebijú chuť huby, ktorá vynikne skôr v iných jedlách.
