HOLÍČ. Posledný nočný hlásnik Ján Čas a roľník Štefan Nejedlík z Posvátnej ulice v Holíči zostanú navždy zvečnení na obrazoch Ota Kroupu z Holíča. Zaradia sa tak do originálnej kolekcie maľovanej histórie tohto mesta a jeho blízkeho okolia, ktorú bezmála 88-ročný miestny maliar už desaťročia vytvára.
Predlohu našiel vo vlastných kresbách
„Zhotovil som dva obrazy podľa mojich kresieb z rokov 1945 a 1964. Zachytávajú, ako sa u nás kedysi žilo a pracovalo,“ povedal k svojim najnovším dielam maliar. Posledný hlásny hrobár sa do Holíča priženil. Platila ho obec. Chodil po nociach a volal: „Jedenáctá odbila, chvál každý Duch Hospodina...“ Bolo to najmä kvôli požiaru a zlodejom.
„Nosil takzvanú halapardu. Býval na Hurbanovej ulici č. 59 u Edvarda Jandu, ktorý mal za manželku Ulišu Časovú, dcéru Jána Časa. Ten sa tiež venoval maľovaniu. Po zaniknutí hlásneho obec poverila touto činnosťou vždy dvoch susedov. Jedni chodili do polnoci a druhí od polnoci s halapardú. z ulice do ulice. Stráženie bolo zrušené medzi rokmi 1930 až 1935,“ vyrozpráva k svojmu obrazu kus zaujímavej histórie Oto Kroupa. Roľníka Štefana Nejedlíka z Posvátnej ulice v Holíči zvečnil pri stodole u gaštanovej aleje. „Známy hospodár jazdil aj na furmanky, do lesa na klady, na holíčsku pílu, vozil z poľa úrodu. Do stodoly sa zvážalo obilie, raž, jačmeň, ovos, žito. Tam sa aj ručne cepmi mlátilo, neskôr mláťačkou na benzín a elektrinu. Mlátievalo sa aj v zime,“ povie k obsahu druhého diela.
Keď namaľuješ obraz, daj si ho posúdiť
Oto Kroupa sa riadi týmto starým dobrým odporúčaním oddávna. „Zobral som preto tieto dva obrazy a šiel som do Skalice k môjmu priateľovi, dobrému radcovi a uznávanému maliarovi Pavlovi Furstenzellerovi. Bol s mojou prácou veľmi spokojný,“ neskrýva radosť Oto Kroupa, ktorý je presvedčený, že človek sa má čo učiť aj od iných celý život.
S Pavlom Furstenzellerom chodil pätnásť rokov do skalického klubu výtvarníkov. Vyše dvoch rokov navštevoval aj klub v Senici, kde maliarov usmerňoval profesor Hološka z Jablonice. „Dobre maľovať znamená vedieť dobre kresliť,“ hovorí skúsený majster štetca, „niektorí dnešní maliari, česť výnimkám, chodia na výstavy obrazy nie študovať, ale fotografovať. Doma si ich uložia do počítača a takto si uľahčujú prácu. Kto si zvykne na tento spôsob, stane sa diletantom, ktorý už sám nič nevytvorí a sám seba oklame.“
Oto Kroupa chodil krajinou so štetcami, paletou a stojanom a stretával svojich kolegov. „Toto je moje miesto - prekárali sme sa zo žartu,“ spomína maliar, ktorý ani pri svojom úctyhodnom veku nehodlá zavesiť maliarske potreby na klinec.
