ZÁVOD. Bohatá folklórna minulosť, chudobná folklórna súčasnosť. Asi takto premýšľal nový starosta Závodu Peter Vrablec, keď sa rozhodol obnoviť tradíciu, na ktorú spomínajú len najstarší obyvatelia obce. Takzvané „Bez chleba hody“ sa v minulosti konali na cirkevný sviatok Navštívenia Panny Márie, ktorému je zasvätený starý kostol na cintoríne.
Bol pravdepodobne postavený už v 14. storočí, jeho existencia je listinne podložená až písomnou zmienkou z roku 1450. K pôvodne gotickému kostolu s jednoloďovým pôdorysom neskôr pribudla veža so strechou v tvare ihlanu, typickou pre renesančné obdobie. Od roku 1963 je táto pamiatka stredovekého sakrálneho staviteľstva vyhlásená za kultúrnu pamiatku.
Do žatvy ďaleko
Sviatok Navštívenia Panny Márie pripadá na 2. júl. V minulosti boli mesiace júl a august pre sedliakov ťažké - obilie z predchádzajúceho roka sa už minulo a žatva ešte len mala prísť. Preto sa v čase, v ktorom sa slávili tieto hody, nepiekol chlieb. Z toho pochádza názov „Bez chleba hody“.
Koncom 80-tych rokov minulého storočia v Závode pôsobil viacgeneračný folklórny súbor Závodzan. Pred dvadsiatimi rokmi zanikol. „Pre obec a jej obyvateľov to bola veľká strata. Celé rodiny žili folklórom. Dodnes spomínajú na úspechy, ktoré žali a čo všetko to pre nich znamenalo. V súčasnosti cítiť v obci kultúrny deficit,“ zamýšľa sa Peter Vrablec.
Vzkriesenie súboru
Starostovské žezlo prevzal po novembrových komunálnych voľbách a návrat k tradíciám patrí k prvým úlohám, do ktorých sa pustil. Do jedného dňa sa zmestilo niekoľko bodov programu: obľúbené Kultúrne leto otvoril jarmok s hrnčiarskou a kováčskou dielňou a folklórne pásma domácej Základnej školy a detských folklórnych súborov Leváranek a Sekulánek.
Po prehliadke starého kostolíka s odborným výkladom prišlo vyvrcholenie dňa - Závodská svadba v podaní vzkrieseného súboru Závodzan a v réžii manželov Hanzlíkovcov. Ľudová veselica so Štefanovjankou dala bodku za dňom.
Svadba po závodsky
Svadba v rodine bola kedysi životnou udalosťou mimoriadneho významu. Rozvody neexistovali, partnerov mohla rozdeliť len smrť. V miernejšom prípade útek jedného z dvojice. V parku pri hasičskej zbrojnici sa druhého júla súčasníci dozvedeli nielen to, že prísne mravy kresťanskej dediny dovolili mladým pred svadbou stýkať sa len na priadkach, zábavách alebo besede.
Nasledovali pytačky a ohlášky. A potom už trojdňový rituál svadby. So spevom, hudbou, smútkom rodičov z rozlúčky s deťmi i radosťou z budúcnosti nového manželského zväzku.
Niekoľko týždňov nacvičoval pod taktovkou Evy a Jaromíra Hanzlíkovcov svadobné pásmo súbor, v ktorom našli miesto členovia pôvodného Závodzanu, starší o dvadsať rokov i noví ochotníci. Mnohí z nich v časoch veľkej slávy súboru ešte neboli na svete.
„Dnes sme ukázali, čo sa dá dokázať, keď sa chce,“ zamýšľa sa nad budúcnosťou súboru P. Vrablec. „Teraz budeme hľadať cestu ako ďalej. Ak ju spoločne nájdeme, pôjde to. Takáto vec však nesmie stáť na starostovi. S jeho odchodom by projekt mohol padnúť a tak to nemá byť. Ja mu musím vytvoriť podmienky. Urobím, čo budem môcť...“
Kto nestihol Závodskú svadbu na obnovených Bez chleba hodoch, bude mať v tomto roku ešte jednu príležitosť predýchať históriu. V septembri pred veľkými „michalskými“ hodmi s ňou súbor opäť vystúpi, tentoraz v Kultúrnom dome.
Autor: Ivana Potočňáková
