SKALICA. Novovzniknutý divadelný spolok, ktorý tvoria študenti Gymnázia Františka Víťazoslava Sasinka v Skalici, sa predstavil divákom v prvý júnový pondelok. Na premiéru si jeho členovia naštudovali hru Darujem svoju ženu. Komédia autorky Alexandry Bolfovej, študentky gymnázia, zachytáva 30. roky minulého storočia. Divadelný spolok nesie meno slávneho skalického rodáka, herca, speváka, režiséra, spoluzakladateľa slovenskej operety a divadla Nová scéna v Bratislave Františka Krištofa Veselého.
Hru napísala aj režírovala študentka
Divadlo. Pojem každému známy. Pre viacerých z nás je však divadlo zároveň miestom, ktoré sme naposledy navštívili na výlete v základnej škole. Preto mnohí uvítali možnosť ísť na divadelné prestavenie v skalickom dome kultúry.
Predstavenie, na premiéru ktorého sme sa ako diváci tešili a zároveň nás napĺňala očakávaním a napätím. Prečo? Pretože v hlavných úlohách neboli slávni herci, ktorí majú svoje remeslo dokonale zažité, ale členovia novovzniknutého divadelného spolku Františka Krištofa Veselého, študenti skalického gymnázia. Vo svojej premiére uviedli hru podľa scenára a v réžii svojej spolužiačky Alexandry Bolfovej.
V pondelok 6. júna sa o osemnástej hodine roztvorila opona a hra „Darujem svoju ženu“ uzrela svetlo sveta. Komédia nesúca sa v duchu tridsiatych rokov minulého storočia bola plná prekvapení zo života profesora botaniky Krištofa Slabu (Denis Marek), jeho živelnej a neposlušnej manželky Agáty (Alexandra Bolfová), milovanej a zároveň nenávidenej tety Júlie (Mária Balážová), distingvovaného, pánovi oddaného komorníka Alberta (Viktor Hlúpik) a papuľnatej, svojráznej chyžnej Sáry (Silvia Biskupičová).
Rozpaky, s ktorými niektorí diváci na prestavenie prišli, sa rozplynuli hneď v úvode. Dokonale zvládnuté úlohy, dobová scéna ako vystrihnutá z príbytku profesora botaniky tridsiatych rokov minulého storočia, vynikajúci dobový akcent hercov, skvelé kostýmy a v neposlednom rade hudba, vrátili všetkých v čase aj v priestore do čias gentlemanov a dám.
To, že predstavenie sa vydarí, sa dalo tušiť už z potlesku, ktorý opakovane znel domom kultúry počas hry. Diváci sa skutočne bavili. Hra mala dej, bola zábavná, mladí herci nezaváhali ani na okamih a boli živou hmotou a aj dušou predstavenia. Po zásluhe si tak mohli po skončení hry vychutnávať niekoľko opôn a svoje prvé standing ovation.
Hra „Darujem svoju ženu“ je hrou, ktorá sa oplatí vidieť a ktorá diváka rozosmeje, pobaví a na chvíľu vytrhne zo všednej reality. Reprízovať ju budú v septembri v Senici a v Hodoníne a možno, ak sa podarí, aj v domácej Skalici. A čo na záver? Žargónom dnešnej doby len odkaz pre mladých hercov : „Že - sánka dolu, decká!!!!“.
Autor: Lenka Kvaltínová. (IS)
