SMRDÁKY. Pacientom s kožnými ochoreniami chcú v dedinke okrem špičkových procedúr ponúknuť aj kvalitné zázemie.
Svetoznáme kúpele mimo pólov rastu
Smrdáky žijú pod rúškom neuveriteľného paradoxu. Na základe zaradenia obcí do jednotlivých kategórií pre účely národného strategického referenčného rámca na roky 2007-2013 sa z nich stala obec mimo pólov rastu. Pre svetoznámu kúpeľnú dedinku to v praxi znamená, že nemôže získať takmer žiadne finančné prostriedky z fondov Európskej únie.
„Tejto možnosti nás úplne zbavili. Žije tu len šesťstotridsaťšesť obyvateľov. No keď je kúpeľná sezóna v plnom prúde, máme ich tisíc,“ vysvetľuje starostka Smrdák Emília Pavlíková. A sezóna je v plnom prúde s výnimkou Vianoc po celý rok. „V decembri sa upratuje, maľuje a čistí v hoteloch a kúpeľných domoch. Len vtedy sme obyčajnou dedinou,“ dodá.
Obec vynakladá aj z dôvodu stálej prítomnosti pacientov nemalé prostriedky na údržbu. Všade musí byť čisto, permanentne vykosené, bez alergénov. Na ministerstve zabudli na to, že sa Smrdáky potrebujú rozvíjať najmä pre kúpeľných hostí. Veď po obci sa pohybuje takmer štyristo ľudí navyše a tí majú svoje nároky. Veľmi by tu chceli aj potrebovali vybudovať turistickú informačnú kanceláriu. Keď už sem pacienti prídu, nech vedia, kam si môžu vyjsť - na svojich autách či na bicykloch, ktoré im zapožičajú v kúpeľoch. Tie im organizujú aj rôzne zájazdy do okolia.
Obec by však potrebovala svojho koordinátora pre podobné služby, aby ľudia nemuseli za všetkým cestovať do Senice. „A toto ja všade rozprávam,“ podotkne starostka. „Tu sa nemôže budovať priemysel, najväčším zamestnávateľom v obci sú kúpele. Celý náš kataster tvorí ochranné pásmo minerálnej vody a liečivého bahna, čiže u nás sa všetko musí odvíjať od kúpeľov. A keď sem niekto príde na štyri týždne, tak od toho aj čosi čaká.“
Dedinkou sa prechádza celá Európa
Napriek nepriaznivému postaveniu už v Smrdákoch úspešne realizovali menšie i väčšie projekty. Zároveň netrpezlivo čakajú na nové výzvy. V roku 2006 zorganizovali Sochárske sympózium, výsledkom ktorého sú sochy umiestnené v kúpeľnom parku. Kultúrny dom ako taký v obci nemajú. Kultúra je sústredená do kúpeľov a miestni obyvatelia zatiaľ stále majú možnosť ísť do týchto zariadení.
Práve budova obecného úradu bola v roku 1986 rozostavaná ako kultúrny dom, dokončili ju v roku 1990 ako sídlo samosprávy. „Dole máme vinotéku, vzadu telocvičňu a rehabilitačné zariadenie a tiež spoločenské priestory, ktoré využívajú miestne organizácie. Pripravili sme ďalšie projekty, konkrétne aj na starý obecný úrad v centre,“ hovorí starostka.
Práve tam by mohlo byť centrum informácií a služieb s toľko potrebnou informačnou kanceláriou. Na poschodí by chceli vybudovať penziónové ubytovanie, lebo týchto možností je aj napriek ubytovaniu v súkromí málo. Zrekonštruovať chcú tiež námestie. Veľkú asfaltovú plochu plánujú premeniť na oázu pokoja. Rad by mal prísť aj na opravu chodníkov, po ktorých vo veľkej miere vedú kroky kúpeľných hostí. Samotní obyvatelia sú už roky zvyknutí, že sa o svoju obec delia s pacientmi, a chcú pre nich vytvoriť to najlepšie zázemie.
„Tak to máme dobre premyslené, len to realizovať,“ konštatuje Emília Pavlíková. Pre nešťastné a nelogické postavenie mimo pólov rastu im však uteká nemálo potrebných financií. „Nechcem zneužívať prítomnosti kúpeľov, ani aby si niekto myslel, že sme namyslení, ale treba to naozaj pochopiť tak, že tu stále máme ľudí z celej Európy. Najviac je u nás Rakúšanov a Nemcov, majú to blízko a je to pre nich cenovo výhodné. Sama dobre viem, že každá obec potrebuje peniaze, ale my máme skutočne iné postavenie,“ podotkne starostka.
Školu si nedajú
Lokálpatriotizmus vo výnimočnej a najznámejšej obci Záhoria pestujú v mladej generácii už odmalička. „Školu si rozhodne nedáme!“ hovorí rezolútne starostka. V obci majú materskú školu a prvý stupeň základnej školy. Je tu aj ústavná škola, ide však o krajské zariadenie. „Tie dve naše si zachováme, na tom trvám a prednesiem to všade. Pokiaľ máme školu, máme aj kultúru v dedine, ale nielen to. Dôležitejšie je, že kým deti chodia do školy v Smrdákoch, tak si utvárajú vzťah k obci. Keby odišli a chodili domov až navečer, nebudú poznať ani dedinu, ani tunajších ľudí,“ logicky argumentuje Pavlíková.
Pochopiteľne, človek miluje a najväčší vzťah má k tomu, čo pozná. Umocnený je o to viac, ak ide o rodnú obec. Školám preto vychádzajú maximálne v ústrety, Ustáli už kritický rok, akým bude aj ten nastávajúci. „Verím, že aj cez ten sa preklenieme, potom zase príde dobrý. Deťom sme nechali ušiť kroje, vystupujú pri každej príležitosti, poznajú tradície, sú životom obce. Keby nám odišli deti, odíde nám všetko,“ povie starostka.
Z tradícií uštedria aj pacientom
V obci sa postupne vyvinula široká sieť služieb rôzneho zamerania. Funguje autoservis, zámočníctvo, kaderníctvo, pedikúra aj kozmetika. Potrebovali by vybudovať kaviarničku s dostupným internetom. Vo vinotéke predávajú skalické vína.
„Sme členovia Vínnej cesty Záhorie. Časom by sme chceli ponúkať aj iné regionálne produkty, vybudovať zmiešaný obchod a predávať aj suveníry,“ vysvetľuje Pavlíková. Na členstvo vo Vínnej ceste Záhorie sa viaže pekná tradícia obce, ktorá sa postupne stala regionálnou. Septembrové vinobranie robia v Smrdákoch skutočne vo veľkom.
V podstate každý mesiac sa tu niečo deje. Hody majú dvakrát do roka. Fašiang, zabíjačka, veľkonočné zvyky a všetky ostatné tradičné podujatia robia vždy s ohľadom na kúpeľných hostí, ktorým tak neraz sprostredkujú nezabudnuteľný zážitok. Tento rok oficiálne otvorili kúpeľnú sezónu 29. mája. Pri organizovaní promenádnych koncertov v kúpeľoch počas nedeľných popoludní sa dopĺňa obec a samotné kúpeľné zariadenie.
„Máme veľmi aktívnych hasičov, futbalistov, Červený kríž aj Jednotu dôchodcov. Každá z organizácií má svoju bohatú činnosť a priestory, kde sa stretávajú. Pred mesiacom sme otvorili materské centrum pre mamičky s deťmi. Organizujeme tiež rôzne prednášky a besedy,“ rozpráva o bohatej záujmovej činnosti obce starostka. Dedinka je aj pravidelným účastníkom podujatia Beh Grand Prix Záhorie.
Obcou vedie výnimočná duchovná cesta
Smrdáky sú katolícka obec. Kostol v dedine je zasvätený svätému Martinovi z Tour. Jeho výstavba začala údajne v roku 1680. V Európe je po známom svätcovi pomenovaných niekoľko tisíc chrámov, kláštorov, miest, hradov a ostrovov.
Svätý Martin sa narodil v roku 316 alebo 317 v meste Sabária v Panonii -dnešné Szombathely v Maďarsku. Okolo roku 360 bol vysvätený za diakona, neskôr za kňaza. Podarilo sa mu založiť kláštor v Ligugé. Po smrti biskupa Libora v meste Tour v roku 371 miestny duchovní i veriaci požadovali, aby na biskupský stolec dosadili Martina. Ten neďaleko Tours založil stredisko na výchovu duchovenstva a budoval tiež vidiecke farnosti a malé kláštory. Zomrel v roku 397.
Rada Európy vyhlásila v roku 2005 trasu medzi mestami Szombathely a Tours za Európsku kultúrnu trasu s cieľom predstaviť najdôležitejšie pamiatky života tohto najpopulárnejšieho európskeho svätca. Kto absolvuje určitý úsek trasy po jeho stopách, získa diplom mesta Szombathely. V Smrdákoch už robili týždeň svätého Martina. „Naša obec je súčasťou slovenskej cesty svätého Martina. S ostatnými zainteresovanými sa pravidelne stretávame. Vždy si o jeho živote a činnosti niečo povieme, doobeda býva omša, ide o pekné jednodňové stretnutia,“ hovorí Pavlíková.
Živou pamiatkou na doby dávno minulé je aj lipa pri kaplnke sv. Jána Nepomuckého. Jej vek sa odhaduje na približne tristo rokov. Starý strom je krásneho vzrastu, s korunou v tvare lipového listu, akú má symbol Slovanov mať. Obec ju nechala ozdraviť, staré suché spodné konáre dala orezať. Svoju lipu chce prihlásiť do súťaže Strom roka.
Novodobou sakrálnou pamiatkou a dominantou nad Smrdákmi je Miléniový kríž, postavený v roku 2000 z iniciatívy obyvateľov obce Rybky. Unikátna stavba je vysoká dvadsaťsedem metrov.
Prvá písomná zmienka o Smrdákoch pochádza z roku 1436. Ľudová povesť o vzniku kúpeľov hovorí, že minerálne pramene objavil kedysi dávno pastier, ktorý si kúpaním v neobvykle páchnucej vode prameňa vyhojil svoje „boľavé“ nohy. Zvesť o liečivom účinku prameňa sa rýchlo šírila a ľudia zo širokého okolia ho začali vyhľadávať. V roku 1763 úradný lekár Ján M. Gottmann pripravil rozbor smrdáckych vôd, v ktorom poznamenal, že v budúcnosti by v okolí týchto vôd mohli vzniknúť kúpele.
Bohatá história dedinky a kúpeľov, ale aj súčasnosť a sľubná perspektíva pre budúcnosť predurčujú Smrdáky k tomu, aby aj naďalej zostali najznámejšou obcou Záhoria.
