Žiadosti sú adresované vláde a ministrovi školstva.
GBELY. Petícia, v ktorej sa učitelia dožadujú väčších dotácií pre školstvo, zlepšenia platových podmienok, úpravy možného odchodu učiteľa do dôchodku a prehodnotenia kreditového systému, oslovila aj pedagógov a školy na Záhorí.
Na Základnej škole v Gbeloch ju podporili všetci učitelia. Po zozbieraní potrebného počtu podpisov bude petícia predložená vláde SR a ministrovi školstva. Akcia vzišla z podnetu levického učiteľa Ľudovíta Sebelédiho a prebieha na celom Slovensku.
Podpisy zbierajú všade
Na Základnej škole s materskou školou v Gbeloch petíciu podpísali všetci zamestnanci. Aktivitu prejavujú aj mimo školy.
„Zháňame podpisy, kde sa len dá, darí sa nám, ľudia nás podporujú, niektorí viac, iní menej, ale pomaly to ide. Tešíme sa z každého podpisu,“ povedala Žaneta Valachovičová, učiteľka na prvom stupni. Dodala, že podpisy zbierajú vo firmách, obchodoch, aj na futbalových zápasoch.
„Žiaľ, niektorí ľudia majú zakorenený názor typu – čo by sme ešte chceli, veď máme prázdniny, nevidia do problematiky. Iní povedia, že by túto prácu nemohli robiť ani chvíľu, obzvlášť nie za také peniaze,“ hovorí Valachovičová. Práve učiteľský plat považuje za najpálčivejší problém.
„Predčasný odchod do dôchodku je požiadavka namieste, veď učiteľ je pomáhajúca a odovzdávajúca sa osoba, vo veľkej miere mu hrozí syndróm vyhorenia,“ doloží.
Nechcú pracovať za vatikánsku menu
Niektorí učitelia vedia o petícii zatiaľ len z počutia. Určite súhlasia minimálne s prvými tromi požiadavkami.
„Školstvo a jeho zamestnanci sú podhodnotení. Máme vychovávať novú generáciu, máme sa starať, aby vyrastali v čistom, tvorivom prostredí, ale školy finančné prostriedky navyše nemajú. Nemajú ani šancu na rekonštrukcie z normatívnych prostriedkov pridelených ministerstvom. Sme radi, že dokážeme poplatiť povinné zálohové platby a zaplatiť aspoň holé platy,“ povedala riaditeľka I. Základnej školy v Senici Slavomíra Melišová.
Podotkla, že o odmenách či osobných príplatkoch môžu zamestnanci v školstve len snívať a opravy okien, podláh a fasád škôl by boli bez európskych peňazí nemožné.
Školstvo zdedilo štyridsať a viacročné budovy, ktoré už nutne potrebujú cielené investície. Podľa Melišovej, ak je učiteľ tvorivý, chce odovzdať žiakom čo najviac. Pripravuje si rôznorodé a pestré pomôcky zvyčajne za „vatikánsku menu“ a pre dobrý pocit z reakcií žiakov.
„Keď majú starostovia a primátori nárok na vysoké mzdy, odvíjajúce sa od priemernej mzdy v národnom hospodárstve, prečo by nemali byť kvalitnejšie zaplatení pedagógovia, ktorí vychovávajú novú generáciu?“ pýta sa Melišová.
Pokiaľ ide o kreditové príplatky, riaditeľka I. ZŠ v Senici je za ich ohraničenú platnosť. „Každý z nás sa potrebuje vzdelávať a tí, ktorí túto potrebu nemajú, by sa len uspokojili s rýchlo nazbieranými kreditmi,“ hovorí. Skorší odchod pedagógov do dôchodku schvaľuje. Doba je podľa nej veľmi rýchla, informácií, aj technických, neustále pribúda.
„Začíname byť žiakom na smiech, že to či ono nevieme, nepoznáme, že sme pomaly negramotní. Psychická záťaž je obrovská a každý pedagóg by potreboval minimálne po piatich rokoch jeden rok plateného voľna, aby nabral energiu, mohol sa v pokoji ďalej vzdelávať a následne mal silu pracovať s deťmi,“ povie na záver riaditeľka.
Spájajú ich bledomodré stužky
Predkladateľ petície, levický učiteľ Ľubomír Sebelédi, považuje jej priebeh za lavínu, ktorá sa dáva do pohybu.
„Ako to dopadne, ešte netuším. Máme však konkrétne ciele a o tie sa pobijeme. Dúfam, že nás podporia aj rodičia detí, ktoré učíme, pretože nie je nič horšie, ako zveriť vlastné dieťa vystresovanému učiteľovi,“ hovorí.
Na to, prečo sú učitelia v strese, má vysvetlenie: „Veľa z nás má dve roboty, aby sme vyžili. Ďalej sú veľmi stresujúce zbytočné papierovačky. Okrádajú nás o čas, ktorý by sme chceli venovať žiakom.“
Učitelia, ale aj sympatizanti, ktorí podporujú požiadavky petície, na znak spolupatričnosti začali nosiť bledomodré stužky.
