Holíčania milujú tradičné krčmy

Ako celá táto vec môže fungovať a predovšetkým zarábať? Neraz napadne človeku, keď odchádza z reštaurácie, baru, kaviarne. Niekde sa naopak rád vráti.

HOLÍČ. Jednou z hlavných príčin nedostatočnej úrovne služieb je zlá starostlivosť o hosťa. Zhodli sa na tom viacerí Holíčania. Kde v meste sa zákazník cíti vítaný, hodnotný a vníma tiež dobrú náladu, a kde je to naopak, porozprávali niektorí obyvatelia mesta.

Čašníčka nemala čas

Aj v tom istom zariadení sa nájde personál s rôznym prístupom. Kto sa však rozhodne pracovať v oblasti týchto služieb, musí si uvedomiť, že je neustále pod kontrolou verejnosti. „Ako by to vyzeralo, keby som sa na deti mračila, pretože ma škrie niečo osobné? Veď by k nám viac nechceli prísť,“ hovorí detská zdravotná sestra z Holíča.

Do reštaurácií s manželom vraj už príliš nechodia, lebo im prekážajú nekvalitné služby – tu špinavé záchody, tam dobre neumytý riad či poháre. Poslednú zlú skúsenosť má z miestnej pizzerie. V prázdnej reštaurácii čakali na obsluhu pätnásť minút.

„Čašníčka pribehla, až keď nás videla odchádzať. Povedala som jej, že keď si nenašla čas doteraz, už sa nemusí unúvať.“ V Holíči obľubujú krčmičku U gazdu, kde je podľa nej vždy sranda. A niekedy čapujú aj nadčas.

Navaria aj bez kuchyne

Ďalšia Holíčanka sa vyjadrila za svojho manžela: „Rád chodí s kamarátmi na pivo do Hostinca u Barborky. Majiteľka je veľmi ochotná, zostáva tam s nimi dlho po záverečnej, neraz až do noci či skorého rána. A keď sú hladní, aj jesť im nachystá, hoci tam oficiálne žiadnu kuchyňu nemajú.“ Pani Eva osobne najradšej chodí do CAFE-PIZZA-BARu, pre úslužnú a príjemnú obsluhu, skvelé miešané nápoje a vynikajúcu kuchyňu.

Furmani obstáli najlepšie

Viacerí z opýtaných obyvateľov Holíča sa zhodli, že najlepšie sa cítia v reštaurácii Furmanský dvor. Skvelá obsluha, snaha vyjsť v ústrety každému a za každú cenu, splnenie akejkoľvek požiadavky až výmyslu – také sú najčastejšie dôvody obľúbenosti tohto zariadenia. Pani Darina sem chodieva spoločne s partnerom. „Napriek tomu, že sme v celej reštaurácii zostali len dvaja a bola už záverečná, ochotne sa spýtali, čo si ešte dáme. Nezabudli pripomenúť, že môžeme posedieť, dokiaľ budeme chcieť,“ povedala. Podotkla, že aj keď zotrvali dlhšie, výraz v tvári ani ochota obsluhy sa nemenili.

„Keď sme prišli ďalší raz aj s dcérkou, nestačili sme sa čudovať. Priniesli jej palacinky s ovocím naaranžované tak, že ich nemôžem nazvať inak ako umelecké dielo,“ zdôraznila pani Darina. Opačnú skúsenosť má z kaviarne jedného známeho holíčskeho hotela.

„Prišli sme o pol desiatej večer, záverečná bola o desiatej. Chceli sme len kávu. Prvý dojem vo mne zostal v podobe doslovného zazerania čašníčky. S nevôľou sa spýtala, čo si dáme. Kávu nám priniesla asi po desiatich minútach,“ spomína. Ďalšie počínanie obsluhy bolo podľa nej veľmi nepríjemné. Hneď, ako ich čašníčka obslúžila, išla zamknúť dvere a desať minút pred záverečnou im priniesla účet bez toho, že by oň požiadali. Na to vypla televízor. „Odišli sme s tým, že sem už nikdy neprídeme,“ hovorí pani Darina.

Personál versus majitelia

Podľa niektorých zamestnancov najmä z radov obsluhy neplatí povestné Náš zákazník, náš pán len z toho dôvodu, že obsluha nie je dostatočne odmenená za nadštandardné služby. „Ste ochotní zostať tu s hosťami aj po záverečnej, pokiaľ sa bavia a samozrejme robia tržbu?“ smerovala otázka na viacerých z nich.

„Vás by bavilo byť v práci po pracovnej dobe, keď vám to nikto nezaplatí, a majiteľovi zarábať peniaze bez nároku na odmenu?“ odpovedala rovnako otázkou jedna z čašníčok. Kvôli sprepitnému sa jej vraj zostávať neoplatí, aj ona chce ísť domov a oddýchnuť si.

Prvý dojem, ktorý zákazník získa, je vo väčšine prípadov v réžii práve toho podniku, ktorý navštívi. Jedno z pravidiel starostlivosti o hosťa hovorí, že najlepším predajcom je nadšený zákazník. Treba neustále myslieť aj na to, že obranný val proti nájazdom konkurencie sa buduje z drobných kamienkov.