Papagáj Griško chodí nakupovať, pobehá úrady, banky aj pošty. Napleci svojho majiteľa Milana Herka zo Skalice.
SKALICA. Originálneho domáceho miláčika vlastní Milan Herko. Spoločnosť mu robí štvorročný papagáj senegalský, ktorý počuje na meno Griško.
Vtáčik je na svojho pána navyknutý ako na dobrého priateľa alebo aj rodiča. Tiež sem- tam neposlúcha a skúša, čo všetko si môže dovoliť.
Jedia spolu úplne všetko
Papagáj senegalský pochádza zo strednej Afriky. „Kamarát mi ho pripravil tak, že ho dokŕmil z búdky. Tým docielil, že si Griško zvykol na človeka, sme kamaráti," hovorí Milan Herko.
Vtáčikovi sa treba intenzívne venovať aj niekoľko hodín denne . Ráno mu majiteľ musí odostrieť žalúziu, aby videl von. Tým pre neho začína deň. Raňajkujú spoločne. Griško berie akúkoľvek stravu, keď má na ňu náladu.
Z klobásy vyberá len tučné mäso napriek tomu, že vtákom by sa nemalo dávať slané a mastné jedlo. On však nemá s trávením žiadne problémy.
„Vždy jeme spolu. Griško je a pije všetko, ale s mierou. Pichne zobák aj do piva, vína či slivovice, nepohrdne smotanou, mliekom. Keď mu namočím chlieb do omáčky, ktorú varím, vždy si pochutí. Samozrejme pritom kombinuje svoj jedálny lístok so slnečnicou," povie k stravovaniu Milan Herko.
Griško mu dal aj meno, volá ho Puť. „Niekedy mi doslova rozkazuje, čo mám robiť. Tak ako každé zviera potrebuje medze, lebo inak skúša na človeka, čo si môže dovoliť. Musíme sa rešpektovať," rozpráva majiteľ.
Griško je náročný na ubytovanie
O čo menej je Griško náročný na stravu, o to viac vyžaduje v bývaní. V klietke, ktorá je v nízkej polohe, žiť nebude.
Ako každý vták pociťuje bezpečie v korune stromu. Preto aj jeho klietka musí byť vo vyššej časti priestoru. Pán Herko mu ju nechal vyrobiť na mieru a umiestnil na parapet. Tento druh papagája skôr šplhá, ako lieta.
Pán Herko chodí s Griškom aj po úradoch. FOTO: (IS)
„V klietke sa cíti bezpečne, keď ju otvorím, vyjde von, ale pokojne sa vráti. Cez deň si aj dva- trikrát zdriemne ako jeho majiteľ. Vylezie na samý vrch klietky a ja mu urobím tmu čiastočným spustením žalúzie," vysvetľuje Milan Herko.
Griško vie byť aj pol dňa sám doma v pokoji, nevykrikuje, len si hovie. Keď sa vráti pán Herko z obchodu, už ňúra v taške zobákom. Aj keď príde z vinohradu či poľa, vtáčik sleduje, čo mu pán priniesol. A ten zase vie, akými maškrtami samuzavďačí.
Griško veľmi rád upratuje, tak ako každý papagáj. No asi takým spôsobom, že zobáčikom roztrhá cibuľu a nahádže ju na zem. Vtedy ho pán Herko aj vyhreší. A on to pochopí.
S chodením na pivo majú problém
Milan Herko je už päť rokov na dôchodku a Griško mu robí spoločnosť. „Aspoň sa mám s kým vadiť," hovorí majiteľ.
Niekoľkokrát denne s ním musí ísť von, papagáj sa sám vypýta akousi posunkovou rečou. "Darebák, aj mi diriguje kadiaľ mám ísť. Keď sa s niekým pristavím a zarozprávam, ukáže hlavou smer a poďme," žaluje sa zo žartu pán Herko. Chodia spolu aj na bicykli, autá Griškovi nerobia problém. Sedí na pleci pána a vezie sa.
„Keď s ním idem na výlet do mesta, mám ho na prste alebo na ramene. Viem vystihnúť správny moment, kedy ho dám dolu a on si urobí potrebu," vysvetľuje pán Herko, prečo nemá nikdy ušpinenú košeľu.
Griško je podľa neho spoločník jedna radosť. Chodia spolu po úradoch, bankách, poštách, papagáj sa medzi ľuďmi cíti dobre
„Len s chodením na pivo máme niekedy problém, veľké slnečníky na terasách reštaurácií ho vedia riadne vyplašiť. Minule sme to pivo ani nedopili," doloží na záver rozprávania o svojom papagájom kamarátovi Milan Herko.
