GAJARY. Obec leží na terase rieky Morava šesť kilometrov severozápadne od okresného mesta. Obec s bezmála tromi tisíckami obyvateľov sa po prvý raz písomne spomína v roku 1373 pod názvom Geiur. Vývoj názvu obce pokračoval od Geiur cez Gaywar, Gayary, Gajare až po nemecký Gairing. Názov sa pravdepodobne skladá z dvoch slov Kai a Wahren - chránená prístavná hrádza alebo Gaj a War -chrániť a varovať. Všetky názvy svedčia o strategicky dôležitej polohe obce v minulosti.
Obcou viedla Jantárová cesta
Významné sú bohaté náleziská z bronzovej doby. Na dune Stolička archeológovia objavili cintorín hrobov skrčencov s bohatými darmi. Niektoré ženy mali na krku náhrdelníky s jantármi, čo dokazuje, že týmito miestami prechádzala Jantárová cesta, ktorá viedla od Baltického mora k Jadranskému moru. Križovala Záhorie a vďaka nej sa na Slovensko dostalo množstvo bronzových predmetov. Našli sa aj hrivny - platidlá z tohto obdobia.
Podobne ako obce v okolí patrili i Gajary k plaveckému panstvu. V čase, keď bol jeho majiteľom gróf Žigmund, zmocnili sa Pomoravia husitskí bratríci. Ich vodca Vanko z Rachmanova si postavil v Gajaroch na brehu rieky Morava opevnený dvor Posádka. Odtiaľ podnikal výpady a posielal výhražné listy bratislavskému senátu. Ich originály sa zachovali dodnes. Od 15. storočia bolo pri brode cez rieku Morava mýto. V 16. a 17. storočí Gajary patrili k Stupavskému panstvu. Uhorskí kráľ Leopold I. udelil obci jarmočné právo. Odvtedy sa Gajary vyvíjali ako zemepanské mestečko.
Dobrí poľnohospodári aj remeselníci
Hoci počas Rákocziho povstania boli vydrancované, zakrátko sa však opäť zveľadili. Už v roku 1828 mali 2852 obyvateľov. Obyvatelia boli najmä v 19. a 20. storočí známi okrem poľnohospodárskej činnosti aj ako výborní odborníci. Obchodovali s dobytkom, predávali skorú zeleninu, zaoberali sa spracovaním tŕstia, košíkarstvom a predajom týchto výrobkov v okolí i v Rakúsku. V druhej polovici 19. storočia bola v obci pálenica. V 20. a 30. rokoch minulého storočia sa v dôsledku zlej hospodárskej situácie veľa obyvateľov vysťahovalo do cudziny alebo chodilo na sezónne práce do Rakúska.
Z rogala je vidno široko-ďaleko
Z dráhy pri Gajaroch môžete vlietnuť na okruh rogalom a z vtáčej perspektívy si poprezerať bohaté poľovnícke revíry. V obci aktívne pracuje Poľovnícke združenie. Rybári sú činní v rámci Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu, ktorá má dobré zázemie. V Gajaroch pracuje aj Dobrovoľný hasičský zbor. Miestna organizácia Slovenského Červeného kríža pravidelne organizuje odbery krvi dobrovoľných darcov.
Ani v športe v Gajaroch nezaháľajú. TJ Sokol združuje futbalový, floorballový, turistický a gymnastický oddiel. Úspešní sú aj hokejbalisti z HBK Gajary Flames. Z kultúrno-historických pamiatok je najzaujímavejší rímsko-katolícky pôvodne ranobarokový kostol Zvestovania panny Márie z rokov 1665 -1673. Koncom 17. storočia k nemu pristavili ochranný múr zo štyrmi rohovými baštami, ktoré neskôr prestavali na kaplnky. Gajary sú rodiskom významného slovenského maliara Dominika Skuteckého (1849-1921).
Sto sĺnc v jednej slnečnici
To je miestny folklórny súbor Slnečnica - sunečník, ktorý má vyše sto členov. Od roku 1956 sa dostal do povedomia ľudí nielen v Gajaroch, ale na celom Slovensku (či v bývalom Československu), blízkom Rakúsku a Česku, Taliansku, Grécku, Španielsku, Srbsku, Maďarsku, Rusku, Poľsku, Bulharsku, Tunisku. Všade tam reprezentoval záhorácku i slovenskú kultúru.
Počas jeho existencie vzniklo takmer tridsať súborových manželstiev, z ktorých vzišlo veľa detí, neraz nových členov zoskupenia. Dal skvelé základy pre kariérny rast viacerým známym osobnostiam - muzikálovej speváčke Miroslave Partlovej, sólistke spevu v Lúčnici Lenke Dubníčkovej, speváčke Barbore Balúchovej - všetky tri boli dlhoročnými členkami súboru. „Kvet slnečnice sa otáča za slnkom. Naším slnkom sú tance a zvyky nášho ľudu,“ vystihla činnosť súboru jeho dlhoročná vedúca Margita Rohlíčková.
