SENICA. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Senici vydal odporúčanie na deratizáciu objektov pre mesiac apríl. „Premnoženie živočíšnych škodcov, predovšetkým potkanov, myší a krýs, je sezónnym problémom ľudských aglomerácií v jarných a jesenných mesiacoch," píše sa v správe.
Dôvodom je aj to, že spomínaní škodcovia prenášajú rôzne choroby ako salmonelózu, či leptospirózu.
„Termín vykonania deratizácie sa stanovuje podľa znalostí o reprodukčnom cykle živočíšnych škodcov v jesenných a jarných mesiacoch," uvádza sa v správe.
Fyzické a právnické osoby, mestá a obce sú podľa zákona povinné deratizáciu vykonať. V minulosti boli za nesplnenie tejto povinnosti pokuty, dnes je to už len vo forme odporúčania.
„Sankcie by sa udelili vtedy, ak by prišlo k výskytu chorôb z dôvodu zanedbania deratizácie," hovorí Dagmar Kollárová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trnave.
Deratizujú firmy aj jednotlivci
Deratizáciu môžu ľudia urobiť buď svojpomocne, alebo prostredníctvom špecializovaných. Cena sa pritom odvíja od použitých prostriedkov a aj od zamorenej plochy. Priemerne je to však do dvoch eur za jednu požerovú nástrahu.
„Je to veľmi individuálne. Platí však pravidlo, že čím viac to ľudia odkladajú, tým je to drahšie," hovorí deratizátor Milan Hrabinský. Ničeniu hlodavcov a hmyzu sa venuje už dvadsaťsedem rokov, stále však má rešpekt.
„Nebojím sa, ale niekedy je táto práca nebezpečná. Potkan, keď je v strese, dokáže bez odrazu vyskočiť až do výšky 1,5 metra, niekoľkokrát už na mňa zaútočil," hovorí Hrabinský.
Prípravky, ktoré skutočne zaberajú, podľa neho v bežnom obchode ľudia nekúpia. Napriek tomu je ich na trhu množstvo. V ponuke internetového obchodu so záhradkárskymi potrebami sú granule, dymovnice, zrno a dokonca aj cukríky proti potkanom.
Na ničenie mravcov ponúkajú domčeky s medovou nástrahou, či špeciálnu kriedu. Krtkov by mal zo záhrady vyhnať odpudzovač, ktorý simuluje zemetrasenie.
Ľudové recepty vraj zaberajú
Ak si človek nevyberie z ponuky obchodov, môže vyskúšať recepty starých materí.
„Proti mravcom sme bojovali práškom do pečiva alebo citrónovou kôrou. Zaberá aj poliať mravenisko a cestičky, kadiaľ chodia, mätovým čajom," hovorí bylinkárka Paulína Hlavatá.
V kuchyni vraj pomôže saponátová voda, alebo ocot. Posekané bazové listy nasypané do nory by mali vyhnať hraboše, chodbičky sa pre krtka stanú neobývateľnými, ak do nich záhradkár naleje odstáte kyslé mlieko. Ak nechce mať slimáky na šaláte, mal by podľa bylinkárky vysadiť v záhrade rebarboru.
„Slimáky sa sústredia na jej listoch," hovorí. Ľudia by však podľa nej nemali zabudnúť, že pri „babských" receptoch zohráva veľkú úlohu aj viera v úspech použitej metódy.
