* Aké ste mali prvé kontakty s hudbou a záujmy v mladosti?
- Navštevovala som ĽŠU – odbor klavír a folklórny súbor Kopaničiar. Moje prvé pedagogické kontakty s hudbou začali na hodinách hudobnej výchovy, ktoré mi vedenie školy pridelilo učiť okrem hodín chémie a prírodopisu. Prečo? Rada som spievala a to som iste zdedila po mamičke. Krásne spievala aj recitovala a za svoje prvé zarobené peniaze si vraj kúpila ústnu harmoniku. A moje začiatky? Neskúsenosť, tréma. Ale tých 60 detí stálo za trpezlivosť, nadšenie i za vzdelávanie. V rokoch 1987-88 som absolvovala diaľkové štúdium dirigentov speveváckych zborov pri Osvetovom ústave v Bratislave
* Prevzali ste po profesorovi Potočárovi ťažké bremeno, čo vás ktomuviedlo?
- Pána Jozefa Potočára, významnú dirigentskú osobnosť Slovenska a zakladateľa speváckeho zboru Cantilena v Senici som mala možnosť poznať ako lektora a metodika na rôznych súťažiach a školeniach . V roku 1986 ma osobne pozval do speváckeho zboru v Senici. Činorodá práca pána dirigenta trvala do roku 1998, kedy mu v ďalšom formovaní zboru zabránili zdravotné problémy. Tento rok bol v mojej zborovej práci opäť prelomový. Ukončila som prácu s detským zborom a začala som sa venovať práci s miešaným zborom, s dospelými. Na pánovi dirigentovi som obdivovala jeho nesmiernu energiu, ktorú v sebe nosil a rozdával spevákom, jeho nadšenie a schopnosti naplniť umelecké predstavy o skladbe, vrúcny cit v podaní skladieb, ako i cit pre ich výber. Jeho dirigentské gestá, výraz tváre. Bol mojím učiteľom, bol mojím dirigentským vzorom.
* Nacvičujete v priestoroch DKv Senici, ako vás podporuje, či nie, vedenie mesta?
- Spevácky zbor Cantilena môže hovoriť o šťastí, lebo predstavitelia mesta Senica podporujú toto umelecké teleso už od roku 1973, čo je 37 úctyhodných rokov. V súčasnosti už od roku 1987 pôsobí pri Mestskom kultúrnom stredisku v Senici. Veľmi si vážime spoluprácu so zriaďovateľom, s mestom, na čele s pánom primátorom Parízkom. Máme krásne spomienky na množstvo kultúrnych, národných podujatí, zrealizovaných projektov, na naše medzinárodné festivaly, vianočné koncerty, ktoré by sa bez podpory mesta neuskutočnili. Cantilena svojím spevom sa snaží prinášať radosť, dôstojnosť do podujatí, koncertov, úspešne reprezentovať mesto Senica na Slovensku i v zahraničí.
* Ste spoluorganizátorkou medzinárodných festivalov, naozaj to nie je dnes žiadna sranda...
- V minulom roku Cantilena uskutočnila v Senici už VIII. ročník medzinárodného festivalu zborového spevu a III. ročník Medzinárodného festivalu sakrálnej tvorby v Šaštíne. Atmosféru týchto festivalov, kde sa zíde 6-8 speváckych zborov je potrebné prežiť a precítiť.
Je to atmosféra jednej veľkej úžasnej rodiny, kde sa hovorí rôznymi jazykmi, ale kde si všetci porozumejú spevom. Veď v závere festivalu už po osemkrát zaznela nádherne a dojímavo naša slovenská hymna speváckych zborov Aká si mi krásna, ty rodná zem moja od Eugena Suchoňa.
* Vaša vízia do budúcnosti?
- Do Cantileny chodím 25 rokov. Cítim sa už ako jedna ,,mladá Záhoráčka“. Sú to chvíle, vzácne okamihy, kedy ako dirigentka s hrdosťou pokladám Cantilenu za ,,Záhorácku filharmóniu“. Za takýmto hodnotením, ale i tým skromnejším, sa skrýva veľa hodín svedomitej, krásnej práce a málo vypovedaných slov vďaky a uznania spevákom a rodinám, ktoré ich v tejto činnosti podporujú.
Želám všetkým súčasným spevákom, ale i tým, ktorí si ešte nájdu cestu do Cantileny, aby obohacovali svoj život hudbou, zborovým spevom.
Autor: Pavol Nemec Lelín
