Všetci majú rodokmeň aj „papiere“. Štefan Hamerlík z Jablonice ich chová už štyridsať rokov.
JABLONICA. Z kotercov sa ozýva niekoľkohlasný brechot. Mocný nemecký ovčiak stojí na zadných, zubiská sa mu ligocú v lúčoch slnka, hlas rezonuje. „Veď sa už toľko nehnevaj, Cvačko,“ prihovorí sa mu Štefan Hamerlík a na veľké prekvapenie ho vypustí von.
V žilách tuhne krv, no razom niet dôvodu na obavy. Každý povel chovateľa je pre psa posvätný. Sedí mu pri nohe a hľadí, ani nežmurkne. Vyrovnaný a pripravený na ďalšie rozkazy. Cvak je posledným z pôvodnej krvi šiestej generácie psov z Podskalky. Hamerlíkovci sa s ním veľmi úspešne pohybujú vo sfére všestranných i záchranárskych cvičení.
Chovateľ nedá na nemecké národné plemeno dopustiť. „Ovčiari sú ochotní pracovať a veľmi ľahko sa cvičia, navyše majú skvelú kondíciu. V porovnaní s inými si oveľa rýchlejšie uložia dôležité veci do pamäťového procesu,“ hovorí chovateľ.
Tieto psy dokážu pracovať niekoľko hodín v plnom nasadení. Neraz je však akcia taká náročná, že ich treba motivovať doslova k heroickým výkonom. „Keď pes behá po dvesto, tristohektárovom lese osem hodín a obehne trasu aj dvadsaťkrát, býva veľmi unavený a prestáva pracovať. Vtedy ho dokážem povelom poštekliť, že keď nájde korisť, môže aj hryznúť. Pretože je určite lepšie, ak človeka nájde a takpovediac potiahne za nohavicu, než by ho vôbec nenašiel. Veď aj to zviera je právom nahnevané, ak je už na konci svojich síl a je nútené splniť si svoju povinnosť. A verte, že si ju splní. Odhodlane skočí do ohňa, do vody,“ rozpráva Štefan Hamerlík.
Vo výcviku samozrejme tieto možnosti eliminujú. Na štadióne pri predvádzaní to potom veľmi pekne vyzerá, málokto si uvedomí, čo tomu predchádza. Pes je tak spoľahlivý, že sa dokáže koncentrovať aj pred dvesto, tristo ľuďmi, ktorí tľapkajú, vykrikujú, pobehujú. Predvádzajúci môže pokojne vybrať dobrovoľných figurantov z obecenstva, malé deti nevynímajúc. Vie, že sa môže stopercentne spoľahnúť, že pes nikoho neuhryzne ani inak neublíži, vykoná len svoju prácu. Rovnako stopercentne.
Človek a pes si splácajú úver
Cvičisko pre psov v Jablonici je okrem výcvikových hodín prístupné každému. Vycvičiť sa dá každý pes, ale nie rovnako, ani nie rovnako rýchlo. „Pes sa naučí všetko, musí však mať v poriadku nervovú sústavu,“ prízvukuje skúsený chovateľ.
Návyky sa cibria celý život. „Cvičiteľ musí neustále učiť psa niečo nové, aby mu osviežoval pamäť a upevňoval si s ním vzťah založený na dobrom, vzájomnom priateľstve. Ide v podstate o splácanie si akýchsi úverov – ja ťa kŕmim, ty ma poslúchaš. Verte, ten pes to tak chápe,“ rozpráva Štefan Hamerlík.
Chovnú stanicu pre nemeckých ovčiakov vedie od roku 1973. „Vychovávame všestranných psov, z ktorých sa dajú vycvičiť spoľahlivé záchranárske psy. Sú rôzne plemená, ktoré by boli na túto prácu vhodné, napríklad retriever, ale dnes sú z nich skôr domáci miláčikovia a preto z generácie na generáciu strácajú fyzickú zdatnosť,“ vysvetlí chovateľ.
Nemecký ovčiak je plemenom chovaným na prácu, no táto práca je založená na hre. U polície, vojska, aj v bežnom výcviku je nutné vylúčiť psov so sklonom k agresivite. „Preto počas prestávok pri výcviku necháme psíkov spolu pohrať, vyšantiť sa. Ten, ktorý sa bije a zapára, sám sa časom vyradí z výcvikového programu, zo spoločnosti psov, ale aj ľudí“, hovorí Hamerlík.
V Chovnej stanici z Podskalky – Slovakia už idú tretíkrát s abecedou. Názov o slovo Slovakia doplnili po vzniku Európskej únie, kedy vyšlo najavo, že chovnú stanicu z Podskalky majú aj v Čechách.
Najmilší zostávajú
Každý chovateľ si obľúbi niekoľkých jedincov, ktorí s ním dožijú. Štefan Hamerlík má troch miláčikov. Prvým bola sučka Cyra z Egonova. Zanechala po sebe niekoľko majstrov Európy a jej potomstvo dnes nájdeme v mnohých chovných staniciach. Ďalší je Nick z Podskalky, Cyrin vnuk. Od šiestich do štrnástich rokov pracoval ako úspešný záchranár.
„Vo veku od štyroch do osem rokov, kedy je pes fyzicky zdatný a celkove vypracovaný, sa najčastejšie používa u polície. Mladší psi dokážu možno viac nabehať, ale tí starší sú zase bezkonkurenční stopári. Taký pes vám príde na kraj lesa, zodvihne ňufák a v ten moment chytí stopu,“ vysvetľuje Hamerlík.
Výborným stopárom bol aj Nick. Ešte ako štrnásťročného si ho Štefan Hamerlík zobral do akcie spolu s Nickovým synom Alexom. Šteňa vzal takpovediac do zálohy, keby bolo treba.
„Prišli sme do lesa, mladý lietal ako splašený. Nick kráčal pomalšie, ako deduško, zveril som ho do rúk manželke. Vďaka dlhoročným skúsenostiam a trpezlivosti ju úspešne doviedol k stratenému dievčaťu. Keď som potom videl spoza horizontu vychádzať tri postavy – manželku, stratené dievča a Nicka, oblial ma neskutočný pocit. Nikdy nezabudnem, ako Nick štekal, chválil sa – pozri, našiel som! Bol neskutočne šťastný a ja tiež,“ rozpráva Štefan Hamerlík.
Tretím miláčikom chovateľa Hamerlíka je Luca z Lubinova. Krásne stavaná sučka, ktorá má vo vývojom hodnotení samé „áčka“ a absolvovanú IPO3 – najvyššiu medzinárodnú skúšku, je súčasnou „maminou“ od chovu. Štefan Hamerlík ju pre osvieženie krvi kúpil od niekoľkonásobného účastníka majstrovstiev sveta a všetko, čo dnes v chovnej stanici majú, je jej potomstvo.
Odmenou je dobre vykonaná práca
Samotnú prácu záchranárov Štefan Hamerlík považuje za krásnu, i keď náročnú, ale nedocenenú. Záchranári – psovodi absolvujú každú akciu v podstate na vlastné náklady. Ak je treba, musia vycestovať, vziať si voľno v práci. Keď hľadaného nenájdu, poďakujú im, keď nájdu, povedia – náklady si pýtajte od zachráneného.
A nikto nemá to srdce povedať – zaplaťte mi, že som vám zachránil život. Pre ľudí, ktorí cieľavedomou a tvrdou prácou dokážu z nemých tvárí vychovať skutočných pomocníkov človeka, je obrovským zadosťučinením úspešné zvládnutie akcie. V neposlednom rade oddanosť a vernosť štvornohých priateľov, od ktorých sa vždy v pravý čas dočkajú všetkého, čo do nich sami vložili.
