SENICA. V poslednom období je u ľudí stále väčší trendom presťahovanie sa na dedinu. Lákadlom je zdravší životný štýl, čistejší vzduch a pokojné prostredie.
V mestách na Záhorí sa počet obyvateľov výrazne nezmenil. Viac obyvateľov zaznamenali najmä obce v okolí Bratislavy. Sociologička však hovorí, že prílev nových usadlíkov do obcí môže priniesť aj problémy.
Motivujú výstavbou bytov
V Malackách sa počet obyvateľov drží zhruba na rovnakej úrovni. „Tieto čísla sa v posledných rokoch výrazne nemenia,“ vysvetľuje hovorkyňa mesta Tatiana Búbelová.
Podľa údajov z mestského úradu za rok 2010 je počet obyvateľov 18 393. Oproti roku 2009 je to mierny pokles. V tom roku sa totiž prisťahovalo do Malaciek, až 339 ľudí.
Mestá sa snažia svojím spôsobom lákať nových ľudí. „Zvýšenie počtu obyvateľov v Malackách sa očakáva najmä v súvislosti s rozvojom a ďalším napĺňaním priemyselného parku Eurovalley,“ dodáva. V Skalici motivujú najmä výstavbou bytov. Podľa údajov z mestského úradu, za posledných päť rokov pribudlo v meste 200 bytov v bytových domoch a 100 rodinných domov. Ku koncu minulého roka bol počet obyvateľov Skalice 14 925. Za posledné roky ich počet mierne stúpa. V Senici sa taktiež počet obyvateľov nemení. K dnešnému dňu evidujú 20 097 obyvateľov.
Obec omladla
Väčším lákadlom sú však obce v okolí väčších miest. Jedna z obcí, kde pravidelne narastá počet obyvateľov, je Vysoká pri Morave.
Podľa údajov zo Štatistického úradu Slovenskej republiky sa ich v roku 2009 prisťahovalo 56. Starosta obce Dušan Dvoran vníma príchod nových obyvateľov pozitívne. „Zvýšil sa nám počet detí v základnej škole a naša obec omladla,“ vysvetľuje.
V súčasnosti majú v obci iba 16 percent obyvateľov starších ako 62 rokov. Pričom podľa starostu pred niekoľkými rokmi to bola štvrtina. „Nových obyvateľov sa snažíme zapájať do diania v obci. Každý taktiež dostane na obecnom úrade darček,“ hovorí. Podľa jeho slov sa snažia motivovať ľudí, aby mali v obci trvalý pobyt.
„Napríklad do škôlky prijímame len tie deti, ktoré majú trvalý pobyt v našej obci,“ dodáva Dvoran.
Sťahovanie prináša negatíva aj pozitíva
Podľa sociologičky Kataríny Moravanskej zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied prináša sťahovanie aj pozitíva, aj negatíva.
„Sťahovaním ľudí sa zvyšuje počet obyvateľov obcí, čo prináša dopady no mnohé oblasti – mení sa sociálne prostredie obce, nároky na sociálnu infraštruktúru, zvyšujú sa príjmy do rozpočtu obce,“ vysvetľuje Moravanská. Hlavným prínosom je podľa nej zlepšenie vekovej a vzdelanostnej úrovne obce ale taktiež prílev finančných prostriedkov do obecnej kasy.
Problémom však môžu byť rodiny s deťmi. „Nadpriemerné zastúpenie mladých rodín s deťmi prináša i problémy. Spôsobuje tlak na využívanie sociálnej infraštruktúry, hlavne materských a základných škôl,“ ozrejmuje sociologička.
Ďalším negatívom je aj nárast automobilovej dopravy, nakoľko presťahovaní ľudia zostávajú pracovať v mestách.
Problémy s novousadlíkmi nemajú
Trend sťahovania na vidiek dnes prevláda najmä u mladých rodín.
„Do vidieckych obcí v zázemí miest sa na Slovensku sťahujú predovšetkým mladé rodiny s deťmi, s vyšším sociálnym statusom, ktorý charakterizuje vyššie dosiahnuté vzdelanie a vyššie príjmy ako pôvodné obyvateľstvo vidieckych obcí,“ hovorí Moravanská.
Problémom však môže byť vzťah medzi pôvodnými obyvateľmi a prisťahovanými. „Rozdiely v sociálno-demografických charakteristikách týchto dvoch skupín obyvateľov môžu viesť k sociálnej polarizácii. Vo väčšine obcí sa delenie na starousadlíkov a novoprisťahovaných vzťahuje len na niektorých obyvateľov.“ hovorí sociologička. V obci Vysoká pri Morave takýto problém nemajú. Podľa starostu obyvatelia spolu vychádzajú.
